edu.ukf.sk - Vzdelávací portál - Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra

Predmet je zameraný archeológiu praveku. Absolvent predmetu si osvojí základné periodizačné systémy, spôsoby a metódy triedenia pravekých období, ozrejmí si základné pojmy a charakteristiky jednotlivých etáp praveku od paleolitu, cez mezolit, neolit, eneolit až po dobu bronzovú a železnú.

Kurz je zameraný na identifikáciu a spôsoby výskumu archeológie pravekých domácností. Študenti identifikujú praveké domácnosti, princíp ich tvorby a fungovania. Oboznámia sa s metódami ako skúmať praveké domácnosti archeologicky. Interpretujú základné pojmy archeológie domácnosti a pochopia základné výskumné otázky pravekých domácností a ich definovania. Študenti spoznajú prínos archeológie domácnosti pri skúmaní pravekej spoločnosti, resp. spôsobu života v praveku a aplikujú naučené znalosti ako zdroj informácií pre rekonštrukciu domácnosti v ľubovoľnom pravekom období.

Študent rozozná základné pojmy archeológie smrti, pohrebnej archeológie a výskumu pohrebísk, rozumie jednotlivým odvetviam teória zahrňujúcej sociálnu stratifikáciu, identitu, vieru a ideológiu. Študent rozumie podstate údajov skúmaných v pohrebnom kontexte a chápe vzťahy medzi. Vie interpretovať význam pohrebných obradov z pohrebného rítu vybraných období európskeho praveku. Študent rieši projektové zadanie, prezentuje pred skupinou študentov výsledky vlastnej tvorivej práce, komunikuje vlastné názory a postoje a konfrontuje ich s vedeckou teóriou.

Predmet Archeológia v laboratóriu je zameraný na osveojenie si praktických zručností pri analýze rôznych artefaktov a ekofaktov ( keramika, mazanica, zvieracie kosti, rastliny, drevo). Na hodinách s nimi študent manipuluje a osvojí si základné postupy ich laboratórnej analýzy (napr. použitie mikroskopu, výroby odtlačkov, práca s anatomickými atlasmi, porovnávacou zbierkou...). Dizajnuje a vykoná vlastný vedecký archeologický experiment. Prostredníctvom praktických skúseností pochopí vplyv tafonomických procesov na zachovanie sa archeologického materiálu.

1. Študent si pamätá základné informácie o chronológii, prameňoch a lokalitách doby laténskej až doby sťahovania národov na Slovensku.
2. Študent definuje základné poznatky o politickom, etnickom a kultúrnom vývoji na Slovensku a v strednej Európe v období 1. polovice 1. tisícročia pred Kr. až 1. polovice 1. tisícročia po Kr.
3. Študent charakterizuje osídlenie (sídelné štruktúry, pohrebiská) v období doby laténskej až doby sťahovania národov na území Slovenska.
4. Študent stručne charakterizuje materiálnu kultúru archeologických kultúr a historických etník žijúcich na území Slovenska a strednej Európy v dobe laténskej až dobe sťahovania národov.

Prednášky sú zamerané na problematiku archeozoológie ako interdisciplinárneho odboru. Študenti sa naučia, čo je archeozoológia, anatomicko-taxonomické rozlíšiť hospodárske druhy zvierat, používať kvantifikačné metódy a oboznámia sa aj s hlavnými problematikami ako sú domestikácia v archeozoológii, či rekonštruovanie hospodárstva minulých spoločenstiev.

Prednášky sú zamerané na problematiku vzniku a vývoja kultúr doby bronzovej a staršej doby železnej v karpatskej oblasti a ich vzťahov k regiónom s vyspelejšími kultúrami. Okrem otázok chronológie, regionálneho a kultúrneho vývoja sa sleduje aj rozvoj hospodárskych činností, zvlášť metalurgie farebných kovov, rozšírenie železa, proces zmien v štruktúre spoločenstiev a ich archeologické prejavy (vývoj sídliskových foriem, pohrebného rítu), zásah cudzích etník.

Kurz sa zaoberá výkladom hlavných trendov kultúrnych procesov mladšieho praveku v strednej Európe. Cieľom je uviesť poslucháčov do problematiky staršej doby železnej, osvojiť si pramene hmotnej kultúry a porozumieť problematike obdobia a hlavným tendenciám kultúrno-historického vývoja.

Osnova:

• Stredná Európa na prahu doby železnej, prechod od doby bronzovej, rozšírenie železa.
• Vplyvy nomádsko-jazdeckých skupín (Kimeri).
• Halštatská kultúra – zjednotenie strednej Európy I-IV (regionálne odlišnosti - juhovýchodoalpská oblasť, západohalštatská oblasť, severovýchodalpská oblasť); materiálna kultúra.
• Kniežatá, bojovníci, remeselníci a roľníci (prejavy spoločenskej diferenciácie).
• Lužická kultúra v dobe halštatskej.
• Stredná Európa a prvé etniká (Skýti, Tráci, Agathyrsi, Syginnovia, Illýri, Kelti).
• Kultúrne pomery  vo východnej časti Karpatskej kotliny.

Predmet poskytuje študentom hlbší prehľad metodologických a teoretických východísk environmentálnej archeológie a vystavuje ich diskusii o vzťahu medzi človekom a prírodou. Poskytuje praktické zručnosti a predstaví interpretačné možnosti spracovania archeoenvironmnetálnych dát. Hlavné ťažiská sú 1. Znovuobjavenie archeológie  - ako environmentálna archeológia prispieva rozvoju archeologickej teórie a praxe, 2. Od dát k hypotézam - analýza a interpretácia archeo-environmentálnych dát ako unikátny nástroj pre hľadanie odpovedí na archeologické otázky týkajúce sa života minulých ľudských spoločností.  Preberané sú nasledujúce témy ako "Od minulosti do súčasnosti: použitie a zneužitie analógií", "Výživa a Mobilita", "Domestikáca", "Prvý roľníci", "Pastierstvo v stredomorí", "Výmena, reciprocita a redistribúcia" a "Domácnosť a jej organizácia". Po ukončení kurzu bude študent schopný si uvedomiť základné kontroverzie okolo existencie a charakteru života minulých spoločností, pochopiť potenciály a nebezpečenstvá využitia súčasných analógií pre štúdium minulých spoločností a ekonomík, pochopiť komplementárnu úlohu antropologických a bio-ekologických modelov a metód pri štúdiu výživy, chovu/pestovaniu a spracovaniu zvierat a rastlín či využitia krajiny a bide oboznámený s kľúčovými argumentmi, diskusiami a konceptmi týkajúcich sa produkcie a konzumácie.

Prostredníctvom prednáškového cyklu poslucháči porozumejú princípom fungovania politiky a ekonomiky stredomorských civilizácií na vývoj vnútropevninských archeologických kultúr v 7.-5. storočí pred Kr. Súčasne si osvoja konceptuálne vedomosti o vzťahoch Keltov a iných etnických a kultúrnych skupín na území tzv. keltskej Európy. S tým súvisí aj etnogenéza Keltov, keltských jazykov ako aj formovanie laténskej kultúry a umenia v kontexte civilizačných prúdov 7.-5. storočia pred Kr.

Stručná osnova:

- Úvod do štúdia Keltov
- Keltské jazyky
- Pôvod Keltov
- Juhovýchodné a južné vplyvy
- Kniežacie prostredie doby halštatskej
- Prechod z doby halštatskej do doby laténskej
- Včasnolaténske umenie
- Keltská spoločnosť
- Vojenská organizácia Keltov
- Duchovný svet Keltov
- Pohrebné obrady Keltov
- Hospodárstvo a ekonomika

Predmet je zameraný na oboznámenie študentov so základnými informáciami o platnej legislatíve týkajúcej sa ochrany archeologických lokalít, o typoch a metódach terénneho archeologického výskumu, o možnostiach ďalšieho využitia výsledkov výskumov pri ochrane archeologických lokalít, ako aj o problémoch s ochranou archeologických lokalít v praxi.

1. Ochrana archeologických nálezísk a nálezov v právnom systéme SR 1
2. Ochrana archeologických nálezísk a nálezov v právnom systéme SR 2
3. Terénna dokumentácia a spracovanie výskumnej dokumentácie
4. Projekt archeologického výskumu
5. Problémy ochrany archeologických lokalít v praxi
6. Prezentácia archeologických lokalít a popularizácia výsledkov výskumov verejnosti

Študent -nadobudne konceptuálne vedomosti o základných kategóriách, princípoch, modeloch a paradigmách v archeologickej teórii, - si osvojí procedurálne vedomosti o tradičných a formalizovaných postupoch a metódach analýzy archeologických prameňov, -aplikuje naučené vedomosti do analýzy rituálnych areálov ako základného archeologického prameňa pre otázky chronológie, sociálnej štruktúry, identity pochovaných, priebehu pohrebných obradov a regionálnej variability pohrebného rítu.

Prostredníctvom prednáškového cyklu si poslucháči osvoja vedomosti o tradičných a formalizovaných postupoch a metódach analýzy archeologických prameňov. V rámci seminárnej práce aplikujú naučené vedomosti do typologickej klasifikácie viacerých druhov archeologických artefaktov (najmä keramiky) a do analýzy sídelných areálov za účelom vypracovania relatívnej chronológie a postihnutia priestorových štruktúr.

Stručná osnova:

- Základy sídliskovej a priestorovej archeológie
- Keramika na sídliskách
- Vznik sídliskových odpadov
- Teória sídelných areálov
- Dynamika obytných areálov a areály aktivít
- Korešpondenčná analýza
- Priestor v archeológii
- Architektúra stavieb
- Organizácia sídlisk a krajinný priestor
- Metódy analýzy sídliskových areálov 1
- Metódy analýzy sídliskových areálov 2
- Metódy analýza opevnených areálov

Kurz je zameraný na teoretický a empirický obsah archeologických terénnych aktivít, ich pojatia v dejinách európskej archeológie a na metodiku deštruktívnych a nedeštruktívnych foriem výskumu ako aj získavania archeologických prameňov (terénny archeologický výskum). Počas kurzu si študenti osvoja základy stratigrafickej analýzy, kresbovej, písomnej, fotografickej a fotogrametrickej dokumentácie archeologických kontextov a hnuteľných nálezov. Detailne sa oboznámia s výskumom sídliskových, výšinných a pohrebných areálov. 

Kurz nadväzuje na neolit a eneolit strednej Európy a umožňuje rozšíriť faktografické znalosti o rozmanitej problematike neolitu a eneolitu Európy so zameraním na neolitizáciu Balkánu, Stredomoria, Iberského poloostrova, Západnej Európy a Škandinávie. Kurz sleduje vývoj kultúr a kultúrnych skupín na sledovanom území a zaoberá sa otázkami chronológie, osídlenia, pohrebných zvykov a materiálnej kultúry v širšo období neolitu (vrátane eneolitu).

Kurz informuje o jednotlivých vývojových etapách neolitických a eneolitických kultúr Európy, počnúc adaptáciou na prírodné prostredie, zavedenie a rozmach výrobného hospodárstva, zmeny v duchovnej a morálnej sfére.

1. Charakteristika obdobia neolitu v Európe. Prírodné podmienky, zmeny vegetácie, vývoj krajinného prostredia. 
2. Charakteristika života neolitických spoločenstiev. Miesta na osídlenie, miesta získavania surovín a problematika "kultových" lokalít. Obydlia v neolite. Pochovávanie v neolite a duchovný život. 
3. Neolitizácia Egejskej oblasti, Bulharska a Macedónie.  
4. Neolitizácia centrálneho a západného Balkánu.
5. Neolitizácia Rumunska, Moldavska a Ukrajiny.
6. Neolitizácia Stredomoria (Apeninský až pyrenejský polostrov).
7. Neolitizácia Britských ostrovov.
8. Neolitizácia západnej Európy (Francúzsko, Benelux, Švajčiarsko, Nemecko).
9. Neolitizácia Škandinávie.

Kurz sa venuje mladšej a neskorej dobe kamennej. t.j. najstarším roľnickým kultúram (neolit, eneolit) v Karpatskej kotline. Témy sú upriamené na problematiku vzniku najstarších roľníckych kultúr na Blízkom Východe a neolitizáciu Európy so špecifickým zameraním na vývoj v oblasti Panónskej panvy v období neolitu a eneolitu. Okrem všeobecných charakteristík materiálnej kultúry v jednotlivých vývojových úsekoch a regiónoch, sledujú sa aj otázky vývoja sídliskových foriem, pohrebného rítu, hospodárskeho a spoločenského vývoja. K hlavným sledovaným problematikám patria:  

1. Neolit v kontexte kultúrnom, historickom, geografickom, klimatologickom a antropologickom.
2. Neolitizácia Anatólie a Predného Východu.
3. Neolitizácia Balkánu, Stredomoria a Čiernomoria.
4. Charakteristika mezolitického a včasnoneolitického osídlenia Panónskej  panvy (mezo-neolitická „epizóda“ v oblasti Železnej brány; oblasť Jászságu). 
5. Neolit v strednej Európe I (Kultúra s lineárnou keramikou).
6. Neolit v strednej Európe II (Lengyelský a polgársky kultúrny okruh).
7. Eneolit v strednej Európe.
8. Badenská kultúra a postbadenský vývoj. 
9. Mladoeneolitický kultúrny komplex.

Kurz je zameraný na obdobie najstarších vývojových etáp ľudstva - paleolitu a mezolitu. Predstavené budú rozmanité kultúry týchto období kamenného veku v strednej Európe. Študenti sa oboznámia s jednotlivými vývojovými etapami paleolitických a mezolitických kultúr v súvislosti s adaptáciou na prírodné prostredie. Spoznajú významné európske a slovenské lokality a nálezy z príslušného obdobia a naučia sa rozpoznávať materiálnu kultúru, technológiu výroby a umenie, ktoré ľudia v staršej a strednej dobe kamennej vytvorili.

Kurz je zameraný na praktickú časť analýzy archeologického prameňa pozostávajúcu z programového spracovania dokumentovaných kontextov. Študenti si osvoja základy databázových systémov, svoje vedomosti aplikujú na tvorbe samostatnej databázy jej úprave, filtrovaní dát, oprave falošných núl a zlých záznamov. Súčasťou sú základy práce s dátami prostredníctvom popisnej štatistiky a štatistické analýzy v prostredí tabuľkového procesoru. Druhá časť kurzu sa venuje spracovaniu grafických podkladov prostredníctvom vektorovej grafiky.

Cieľom predmetu je poskytnúť študentom pohľad do problematiky pomocných ved historických, archívnictva, knihovníctva, pamiatkovej péče a ochrany prírody.