edu.ukf.sk - Vzdelávací portál - Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra

Študent si pamätá základné pojmy a rozumie vybraným estetickým problémom. Dokáže analyzovať problémy, hľadať súvislosti a aplikovať problémy do nových postmoderných estetických a umenovedných kontextov.

• Študent identifikuje ťažiskové problémy etiky ako filozofickej disciplíny z aspektu historického, kategoriálneho, štrukturálneho, hodnotového. 
• Študent porozumie základnej terminológii viažucej sa na problematiku etiky a morálky.
  
• Študent nadobudne základné vedomosti o teoretických prístupoch skúmajúcich morálne teritórium a ich klasifikácii, ktoré sa stanú východiskom pre samostatné porozumenie a hodnotenie aktuálnych morálnych procesov v sociálnom kontexte.
  
• Študent bude zorientovaný v etikách, ktoré formulujú prakticko-etické riešenia každodenných problémov.
  
• Študent nadobudne kompetencie kritického myslenia v kontexte s aktuálnymi sociálno-morálnymi problémami.
  
• Študent bude vedený k riešeniu problémov uplatňujúc široký diapazón morálnych hodnôt, zameraný na pedagogickú komunikáciu, toleranciu, sociálne spolunažívanie, humanizmus.
  

Študent identifikuje ťažiskové problémy etiky ako filozofickej disciplíny; porozumie základnej terminológii viažúcej sa na problematiku etiky a morálky ako predmetu vedeckého skúmania. Študent nadobudne základné vedomosti o teoretických prístupoch skúmajúcich morálne teritórium a ich klasifikácii, ktoré sa stanú východiskom pre samostatné porozumenie a hodnotenie aktuálnych morálnych procesov v sociálnom kontexte.

Predmet je určený pre študentov bakalárskeho štúdia štúdijných programov politológia a euroázijské štúdiá. Predmet sa zaoberá charakteristikou islamu a jeho rozšírenia vo svete. Venuje vzťahom islamu s Európou. Vysvetľuje pojmy islamizmus a islamofóbia, politický islam, islamský fundamentalizmus vo vzťahu k Európe.

Predmet je určený pre študentov bakalárskeho štúdia štúdijných programov politológia a euroázijské štúdiá. V rámci predmetu sa študenti oboznámia s etapami vývoja Afriky, jej historickými premenami, skúsenosťami s otroctvom, budú im vysvetlené pojmy ako kolonizácia a dekolonizácia, panafrikanizmus a tribalizmus. Zoznámia sa s problematikou rozvojovej pomoci a úlohou EÚ v procese rozvoja afrického kontinentu.

Predmet je zameraný na vzťah filozofie a jazyka. Venuje sa základným textom filozofie jazyka a predstavuje najvýznamnejších predstaviteľov a teórie.

Kurz prednášok sa zameriava na Filozofiu kultúry ako filozofickú disciplínu. Dôraz sa v ňom kladie na pochopenie kategoriálneho aparátu filozofie kultúry, metódy skúmania, rozdiel medzi skúmaním kultúry filozofiou kultúry a inými vedami o kultúre (kulturológia, sociológia kultúry, kultúrna antropológia, etnológia a i.); štrukturálne komponenty kultúry; problém spolunažívania kultúr; dejiny teórií kultúry – dejinno-filozofický a systematický prístup, ktoré sa aplikujú na vybrané teórie kultúry: Freud, Cassirer, Huntington, Lipovetský, Keller, Bauman a iní.

Študent dokáže vymedziť vzťah filozofie a náboženstva, pamätá si a identifikuje päť základných typov filozofie náboženstva a porozumie ich špecifickému spôsobu traktovania fenoménu náboženstva. Pozná ich východiská, spôsob pýtania sa a odpovede na položené otázky. Oboznamuje sa tiež s filozofickou reflexiou náboženstva v 20. storočí a s niektorými súčasnými otázkami, prístupmi a riešenia vo filozofii náboženstva. V magisterskom štúdiu následne pokračuje v štúdiu filozofie náboženstva, ktoré sa bude orientovať na vybrané problémy tejto disciplíny v 20. storočí (Kapitoly z filozofie náboženstva) a v súčasnosti (Aktuálne problémy filozofie náboženstva).

Študent sa podrobne oboznamuje s riešením vybraného filozofického problému u T. Akvinského. Porozumie jeho terminológii, východiskám jeho myslenia a riešeniu konkrétnej otázky. Na základe interpretácie a analýzy textov si všíma Akvinského postup pri riešení daného problému a jeho vymedzenie sa voči iným filozofickým koncepciám a autorom. Získané poznatky môže použiť pri určovaní diferencie antickej a stredovekej kresťanskej filozofie, ako aj pri hľadaní prienikov stredovekého a súčasného myslenia. Pôjde o čítanie vybraných pasáží nosných diel Tomáša Akvinského – Teologickej sumy a Sumy proti pohanom, ako aj iných diel. V príslušnom semestri bude zvolená konkrétna problematika: vzťah rozumu a viery, filozofie a teológie, skúmanie atribútov Boha (filozofia náboženstva), poňatie človeka – vzťah duše a tela, otázky etiky, problémy epistemológie a teória zákonov. V konkrétnych prípadoch sa bude prihliadať aj k ostatným dielam Akvinského, kvôli komplexnej expozícii problému. Priblížené budú tiež komentáre niektorých súčasných autorov.

Disciplína je zameraná na charakteristiku základných historických obrazov človeka v dejinách myslenia, klasifikáciu antropológie ako vedy o človeku, určenie miesta filozofickej antropológie v štruktúre antropologických vied, metodológiu filozofickej antropológie a analýzu problému celostného porozumenia človeka.

Cieľom predmetu je naučiť sa teoretické spoločenskovedné poznatky v politologickej a  žurnalistickej praxi, pomocou rôznych, na to určených komunikačných techník a stratégií.

Predmet je určený pre študentov bakalárskeho štúdia štúdijných programov politológia a euroázijské štúdiá. Predmet charakterizuje inštitucionálnu štruktúru Európskej únie. Charakterizuje a definuje jednotlivé orgány EÚ. Poskytuje informácie o európskych inštitúciach, ich zložení, fungovaní a vzájomných vzťahoch a ich vzťahoch voči členským krajinám. Objasňuje historické a teoretické základy európskej integrácie.

Cieľom predmetu je priblížiť teoretické východiská komunikácie a nadväzne sa oboznámiť s komunikačnými technikami. 

Študent identifikuje hlavné problémy, ktoré viedli z vzniku modernej kultúrnej a sociálnej antropológie. Rozlíši typológiu vo vzťahu k miestu antropologickej problematiky vo filozofii a empirickej vede. Sústredí sa na naliehavosť otázok spojených s pôvodom a existenciou človeka, jeho dielami (kultúrou), jeho miestom v spoločnosti a zmyslom jeho života.

Základné determinanty evolučného vývoja, biologická a kultúrna genéza a zákonitosti vývoja človeka, jeho úloha a postavenie v spoločnosti a v prírode, základné spoločenské a kultúrne procesy a štruktúra ich inštitúcií, produkcia „politického“

Cieľom predmetu je oboznámiť sa so základnými princípmi metodológie spoločenskovedného výskumu, získať poznatky o jednotlivých metódach výskumu (dotazníková metóda, terénny výskum, hĺbkové rozhovory, atď.). V rámci predmetu sú zabezpečené aj krátke online stretnutia s výskumníkmi, ktorí sa podelia o svoje výskumné skúsenosti. Hodnotenie predmetu: písomná skúška a seminárna práca. 

Študent identifikuje predmet a význam logiky, ovláda základné pojmy a princípy logiky. Je oboznámený so základmi výrokovej logiky a je schopný to ilustrovať na príkladoch. Chápe základné metodologické predpoklady a logické postupy v argumentácii.

Kurz je zameraný na oboznámenie sa s logickou syntaxou, sémantikou a základmi predikátovej logiky . Poskytuje základné teoretické vedomosti a priestor na nácvik a osvojenie si zručností z elementárnej logiky.

Predmet nadväzuje na predmet Logika I, ponúka zorientovanie sa vo výrokovej logike, a aktívne dokazovanie v systéme SPD-VL. Kurz sprevádza poslucháčov pri dokazovaní základných viet, definovaní teorém a metateorém.

Predmet Ľudské a občianske práva analyzuje historický vývoj vývinu ľudských práv, postupné rozširovanie indexu ľudských práv na všetky skupiny ľudí cez štúdium právnych ukotvení v základnych zákonoch štátov a medzinárodných organizácií.