edu.ukf.sk - Vzdelávací portál - Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra

Kurz má za cieľ v prvej polovici predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Blízkeho východu., študenti sa oboznámia s viacerými civilizačnými okruhmi – Sumerom,  Mezopotámiou, Egyptom, Asýriou, Izraelom a Perzskou ríšou. Predstaví sa vznik štátov a ríš, ich vrcholné obdobie a napokon úpadok. Časovo je kurz ohraničený rokmi 3300 pr. Kr. až 330 pr. Kr. Druhá časť kurzu sa bude venovať dejinám starovekého Grécka, kde sa predstavia študentom základné informácie o starovekých dejinách Grécka, o jednotlivých historických obdobiach, o hlavných vývojových linkách, významných postavách a sporoch medzi jednotlivými aktérmi. Kurz predstaví vývoj od Mykénskeho obdobia, cez vznik poleis v archaickej dobe, rozkvet v klasickom období až po vytvorenie helenistických kráľovstiev a ich následné začlenenie do Rímskeho impéria. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Tento predmet je určený pre študentov denného a externého bakalárskeho štúdia jednoodborovej histórie, dvojodborov s históriou a učiteľstva histórie v kombinácii. Cieľom je predstaviť dejiny archívov na Slovensku a v Európe, systém štátnych a verejných archívov v Slovenskej republike a Európskej únii, možnosti využitia archívnych dokumentov a fondov pre historický výskum a pre školskú prax vo výučbe dejepisu. Ďalej je tu miesto archívov v procese digitalizácie fondov a zbierok pamäťových inštitúcií pre verejne dostupné databázy v elektronickom prostredí. Súčasná situácia kvôli pandémii koronavírusu vyžaduje prechod na dištančné online vzdelávanie. Prednášky budú realizované v systéme Moodle UKF cez elearningový kurz Úvod do archívnictva, ktorý bude vytvorený s cieľom predstaviť archívny systém, dejiny archívov a možnosti využitia fondov a dokumentov pre historický výskum a školskú prax. Využiť sa bude dať aj videokonferenčný systém Jitsi Meet UKF pre realizáciu prednášok, samozrejme s ohľadom na jeho kapacitné možnosti. Inštrukcie k využitiu odbornej literatúry a odporúčaných webových adries je možné posielať aj cez mailovú komunikáciu so študentami. Elektronicky je možné posielať aj audio a videonahrávky pri prípadných výpadkoch spomenutých univerzitných informačno-vzdelávacích platforiem. Okamžitú spätnú väzbu pedagóg - študent  je  možné sledovať v systéme Moodle UKF cez emaily v jeho chatovacej  časti. Prednášky sa môžu realizovať aj cez iné online platformy, ako napr. Microsoft Teams.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o fenoméne náboženstva. Kurz sa nevenuje dejinám náboženstva, ale rozboru toho, čo môžeme ako náboženstvo chápať a ako sa náboženské fenomény prejavujú. Študenti sa oboznámia s viacerými typmi náboženstiev, ktoré si vytvárajú príslušné spoločnosti, ide o náboženstvo lovcov a zberačov, prvých roľníkov, vnikajúcich miest a štátov, polyteizmu, judaizmu a kresťanstva. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Cieľom kurzu je poznať základné kategórie, termíny a definície náboženských fenoménov. Pomocou tohto poznania študent/študentka dokáže odlíšiť religionistiku od teológie a sociológie náboženstva, rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, ako i  základným princípom religionistického výskumu a pozná možnosti ich aplikácie v pedagogickej praxi. Kurz sprostredkováva pochopenie a interprertáciu  jednotlivých náboženských fenoménov v rozličných kultúrnych, geografických či sociálnych podmienkach, význam symbolického vyjadrovania v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života.  Súčasťou kurzu je aj aplikácia získaných vedomosti o jednotlivých náboženstvách, signifikantných náboženských fenoménoch a náboženskom vedomí do komplexného fungovania človeka a jeho sociálnych vzťahov v multikultúrnom kontexte, rešpektujúc pritom zásady tolerancie. 

Vymedzenie základných pojmov: história, dejepis, historiografia; začlenenie histórie do širšieho spektra vied (archívnictvo, archeológia, PVH...); metódy historického výskumu; historické pramene - písané i nepísané; etapy historikovej práce; typy prác historika; vertikálne a horizontálne členenie histórie, historická chronológia, možnosti využitia jednotlivých dokumentov (napríklad matrika, film, karikatúra...) ako historického prameňa.

Cieľom predmetu je poskytnúť študentom pohľad do problematiky starších všeobecných dejín.

Disciplína je zameraná na problematiku vytvárania II. frontu ako najväčšej vojenskej operácii na Západnom fronte, sleduje politické a vojenské aktivity a možnosti pre vytvorenie protihitlerovskej koalície a následnú problematiku možností a problémov vylodenia Spojencov v Normandii.

Náplň predmetu predstavujú politické dejiny raného novoveku, čiže epochy 1492 – 1789. Zameriavam sa predovšetkým na menej pertraktované témy, prípadne regióny „starého kontinentu,“ pretože sa domnievam, že by im mala byť takisto venovaná pozornosť. Všímam si napríklad vývoj na územiach, obývaných južnými Slovanmi a ostatnými balkánskymi etnikami za osmanskej nadvlády, panovanie dynastie  Oldenburg v Dánsku, vplyv cárskeho „samoderžavia“ na hospodárske pomery na ruskom území, či vznik Lichtenštajnského vojvodstva. Neopomínam ani životopisy niekoľkých významných osobností, napríklad cisárov Maximiliána I. a Karola V., či anglického kráľa Karola I.

Historický vývoj od konca druhej svetovej vojny s dôrazom na významné historické medzníky, studenú vojnu, konflikty, integračné procesy v Európe ai.

Predmet sa venuje zásadným udalostiam, ktoré formovali svetové dejiny najmä v 19. a prvej polovici 20. storočia. Jeho súčasťou sú však aj niektoré dôležité momenty z predchádzajúceho obdobia (boj amerických kolónií za nezávislosť, Veľká francúzska revolúcia) vzhľadom na ich významný vplyv v etape dejín, ktorou sa predmet zaoberá primárne.

Prednášky sú zamerané na historické príčiny vzniku fenoménu parlamentnej demokracie, jej možnosti a limity; vznik a formovanie totalitných diktatúr v nasledujúcich štátoch: Rusko, Sovietske Rusko a Sovietsky zväz; Taliansko, Nemecko, ktoré sú sledované v ich historickom vývoji v priebehu 19. a 20. storočia

Predmet prierezovou formou sprístupňuje kľúčové udalosti a osobnosti všeobecných dejín 19. a 20. storočia Medzinárodná situácia na konci 19. storočia; koniec „dlhého“ 19. storočia; Veľká vojna; Versaillská konferencia; Spoločnosť Národov; Veľké medzinárodné konferencie dvadsiatych rokov (Janov, Locarno); ekonomické problémy medzivojnového obdobia; nástup totalitných diktatúr, Kríza európskych demokracií; Európa a svet na ceste k druhej svetovej vojne; druhá svetová vojna; Vznik bipolarity – profilácia superveľmocí; Studená vojna; Vznik a vývoj východného bloku; európska integrácia; konflikty klasickej studenej vojny; Mimoeurópske ohniská napätia; dekolonizácia; politika détente; pád železnej opony; rozpad ZSSR

Kurz je analyzuje kľúčové udalosti 20. storočia v európskych a globálnych súvislostiach. 1. Ako pracuje historik - pramene, zdroje, inštitúcie 2. "Dlhé" 19. storočie 3. Veľká vojna 4. Zmeny po prvej svetovej vojne 5. Storočie integrácie 6. Storočie vesmíru 7. Totality v Európe 8. Európsky holokaust 9. Storočie terorizmu 10. Storočie ideológii 11. Storočie migrácii 12. Storočie športu 13. Európa na konci dvadsiateho storočia.

Zameriavajú sa na problematiku sociálnych, kultúrnych a hospodárskych dejín v období 1492 – 1789 (od znovuobjavenia „Nového sveta“ po vypuknutie Francúzskej revolúcie). Na externom štúdiu však tvoria ich obsah predovšetkým štyri prehľadové témy:
1. Vznik britského impéria – od Henricha VII. po začiatok sedemročnej vojny (1485 – 1756),
2. Neúspešné snahy panovníkov Svätej ríše rímskej  národa nemeckého o presadenie absolutizmu (1519 – 1806),
3. Mesto v baroku (1600 – 1750) a
4. Vrcholné obdobie francúzskej galantnosti a salóny ako najzjavnejší prejav dámskej kultúry v novovekej Európe (1610 – 1789).

Predmet mapuje európske dejiny novoveku od znovuobjavenia Ameriky po vypuknutie Francúzskej revolúcie. Keďže je určený auditóriu, pripravujúcemu sa na vedeckú dráhu, zámerne opomína politickú sféru, o ktorej by už študentstvo malo mať vedomosť a zaoberá sa témami hospodárskymi, kultúrnymi, sociálnymi či urbánnymi aby predstavil aspoň čiastočne pestrosť problémov, ktorým sa možno v rámci uvedenej epochy venovať. Uvediem aspoň niektoré: vychovávatelia a ich vplyv na mladých členov nobility, Ávila za vlády Habsburgovcov, prvá inflácia v európskych dejinách alebo benátsky karneval v 17. a 18. storočí.

Predmet sa detailne zameriava na niekoľko vybraných tém z európskeho novoveku, s ktorými sa budúci pedagógovia stretnú vo svojej praxi - a to aj napriek zníženej dotácii hodín dejepisu na základných a stredných školách. Spomeniem aspoň niektoré: objavovanie nových svetov, reformácia a protireformácia, zápas amerických kolónii za nezávislosť či Francúzska revolúcia.

Predmet sa zaoberá svetovými dejinami v období rokov 1945-1989. Je upriamený na hlavné medzníky, udalosti a osobnosti obdobia od konca druhej svetovej vojny, resp. od začiatku studenej vojny až po koniec 80. rokov 20. storočia.

Predmet je určený pre študentov učiteľského štúdia. Zahŕňa problematiku všeobecných dejín stredoveku od sklonku antiky po začiatok novovekých dejín. Približuje dejinné udalosti v Európe a blízkom okolí v rozmedzí rokov 476-1512 a akcentom na potreby školskej praxe.

Predmet je určený pre študentov jednoodborového a medziodborového štúdia. Zahŕňa problematiku všeobecných dejín stredoveku od sklonku antiky po začiatok novovekých dejín. Približuje dejinné udalosti v Európe a blízkom okolí v rozmedzí rokov 476-1512.

Predmet je zameraný na problematiku skúmania vzťahu kultúry a spoločnosti v stredovekom Uhorskom kráľovstve (11. - 16. storočie). V rámci kurzu budú predstavené základné bádateľské metódy, pramenná báza a
postupy pri štúdiu a interpretácii dobových prameňov domácej proveniencie.