edu.ukf.sk - Vzdelávací portál - Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra

Kurz základných gramatických zručností je určený pre študentov predškolskej a elementárnej pedagogiky. Formou prednášok a seminárnych cvičení ponúka základy gramatickej roviny slovenského jazyka (morfologickej a syntaktickej). Morfológia systematicky opisuje a vysvetľuje morfologické javy spojené so samou podstatou slovných druhov a ich morfologických kategórií. Paradigmatická morfológia sa zameriava na flexiu ohybných slovných druhov s osobitným dôrazom na problematiku živých tvarov ohybných slov a funkcie neohybných slovných druhov. Syntaktická časť prednášok a seminárov je zameraná na praktické štúdium vety ako mnohostranného útvaru, zahrňujúceho vlastnosti z viacerých výstavbových rovín: z roviny obsahovej, komunikatívnej, ako aj z roviny gramatickej a sémantickej stavby vety. Predmetom disciplíny je tiež problematika utvárania gramaticky a štylisticky správnych viet a súvetí.

Študenti v rámci kurzu nadobudnú základné vedomosti z oblasti editorskej (redakčnej, vydavateľskej) činnosti. Oboznámia sa so základnou terminológiou používanou v odbore a osvoja si nevyhnutné teoretické vedomosti. V rámci praktických cvičení získajú základnú predstavu o práci v knižnom vydavateľstve, nadobudnú schopnosť pracovať s umeleckým textom a pripraviť ho na publikovanie.

Kurz Základy editorstva je určený pre odbor editorstvo a vydavateľská prax a translatológia. Na kurze sa študenti a študentky oboznámia so základnými pojmami a princípmi redakčnej prípravy a úpravy textov. 

Kurz je určený pre študentov 1. ročníka bakalárskeho štúdia pre  precvičovanie základných znalostí v oblasti ruskej filológie.

Študent ovláda základné pojmy interkultúrnej komunikácie. Študent si rozširuje svoj celkový kultúrny rozhľad. Študent porovnáva národnú kultúru s kultúrou vyučovaného jazyka.

Stručná osnova predmetu:

1. Povaha a špecifiká interkultúrnej komunikácie.
   
2. Osvojenie si základných pojmov interkultúrnej komunikácie.
   
3. Oboznámenie sa s univerzálnymi a individuálnymi zložkami národných kultúr (s dôrazom na materinskú kultúru v porovnaní s kultúrami vyučovaných jazykov), národnými kultúrnymi špecifikami a spôsobmi ich výskumu a opisu.

Do oblasti pravopisu sa zaraďuje aj problematika interpunkcie. Súčasťou výučby bude prepojenie interpunkcie na vzťah myšlienkovej a syntaktickej organizácie textu/jazykového prejavu/výpovede. V slovenčine (aj v školskej praxi) sa používajú tieto interpunkčné znamienka: bodka, výkričník, otáznik, čiarka, bodkočiarka, dvojbodka, úvodzovky, pomlčka, spojovník, tri bodky, apostrof, zátvorky, lomka. Interpunkčné znamienka majú trojakú úlohu: vydeľovaciu, oddeľovaciu a spájaciu. Základným teoretickým podložím sa stanú PSP (2000, 2013), oblasť textovej syntaxe a konektorov (ako gramaticky zhodných časových a osobných prípon; zhodných gramatických tvarov; logických kontaktových tvarov; nadväzovanie prostredníctvom vybraných výrazov atď.).

Kurz Základy literárnej kritiky je zameraný na oboznámenie sa študentov so základnou problematikou teoretických otázok literárnej kritiky ako literárnovednej disciplíny. Veľká pozornosť sa venuje dejinám literárnej kritiky v slovenskom kultúrnom kontexte a premenám literárnokritického diskurzu. Študent sa učí čítať a analyzovať kritické texty.

Kurz slúži na nácvik a osvojenie pravidiel ruskej ortografie a interpunkcie. Výsledkom je nadobudnutie prehľadu a poznatkov o ortografických princípoch v súčasnej ruštine s oporou na znalosti ruskej morfológie a morfematiky, rovnako ako aj nadobudnutie znalostí o zásadách transliterácie z ruštiny do slovenčiny.

Predmetom slavistiky je skúmanie problematiky prehistórie slovanských jazykov, ktorá sa interpretuje z genetického aspektu (vzťah vývinu jazyka k spoločnosti) a z komparatistického aspektu (analýza interných a externých medzijazykových vzťahov a súvislostí). Značná pozornosť sa venuje štúdiu hláskoslovia, gramatickej stavby a slovnej zásoby. Dôraz sa kladie na to, aby študenti získali poznatky nielen o jednotlivých zmenách v slovanských jazykoch, ale aby získali komplexný pohľad na ich genézu a vývin a v rámci vymedzenia predmetu vedeli tieto vedomosti aj prakticky aplikovať pri rozbore slov a textov.

Predmetom slavistiky je skúmanie problematiky prehistórie slovanských jazykov, ktorá sa interpretuje z genetického aspektu (vzťah vývinu jazyka k spoločnosti) a z komparatistického aspektu (analýza interných a externých medzijazykových vzťahov a súvislostí). Značná pozornosť sa venuje štúdiu hláskoslovia, gramatickej stavby a slovnej zásoby. Dôraz sa kladie na to, aby študenti získali poznatky nielen o jednotlivých zmenách v slovanských jazykoch, ale aby získali komplexný pohľad na ich genézu a vývin a v rámci vymedzenia predmetu vedeli tieto vedomosti aj prakticky aplikovať pri rozbore textov.

Slavistika je vedou o jazyku, dejinách a kultúre tzv. slovanských národov, teda akýchsi historických spoločenstiev ľudí, ktoré spája predovšetkým to, že jazyky, ktorými hovoria, vznikli zo spoločného základu – praslovanského prajazyka. Tieto historické spoločenstvá sú často civilizačne úplne nesúrodé (niektoré sú súčasťou západnej, no iné ortodoxnej či islamskej civilizácie), a veda o nich tak mimoriadne komplexnou, ale základný kurz slavistiky v rámci výučby slovenského jazyka je najmä prehľadom jazykových zmien v praslovanskom období. Z tohto obdobia pochádzajú aj najstaršie staroslovienske písomné pamiatky. Staroslovienska literatúra však bola, samozrejme, písaná jazykmi, ako je solúnska staroslovienčina, moravsko-panónska staroslovienčina, klasická staroslovienčina a ďalšími. Na to, aby sme tieto jazyky spoznali a rozpoznali, je nevyhnutným základom poznanie historického hláskoslovia, historickej gramatiky a samotnej histórie týchto literatúr, čo odzrkadľuje aj zloženie kurzu a základná literatúra k predmetu.

Teoretický kurz Základy slovotvorby má poskytnúť študentom prehľad základných slovotvorných postupov na materiáli ruského jazyka a uviesť do odbornej terminológie. Jeho cieľom je podpora schopnosti vyvodzovať slovotvorný význam zo slovotvornej štruktúry a identifikovať typické slovotvorné modely ruského jazyka. Teoreticko-metodologické prístupy k opisu pomenúvacieho systému sa prezentujú z rusko-slovenského kontrastívneho aspektu.

Cyklus prednášok a seminárov predstavuje problematiku staroslovienčiny ako najstaršieho spisovného jazyka Slovanov, otázku jej pôvodu, redakcií, slovanského písma, jeho vzniku a charakteristiky, a to predovšetkým moravskej hlaholiky a cyriliky. Okrem toho sa zaoberá stručnou charakteristikou staroslovienčiny z hláskoslovného a morfologického hľadiska, ako aj pôvodnou a prekladovou staroslovienskou tvorbou a prínosom Konštantína a Metoda pre slovenskú kultúrnu históriu.

Predmet je obsahovo zameraný na históriu vzniku a fungovanie staroslovienčiny ako prvého spisovného jazyka Slovanov. V rámci predmetu sa dôraz kladie na názvy a zaradenie základných pamiatok staroslovienskeho písomníctva i na rozlíšenie jednotlivých redakcií staroslovienčiny podľa jazykových znakov.

Základy terminológie sú vstupnou disciplínou do štúdia jazykovej zložky odboru. Ponúka prehľad systému a štruktúry slovenského jazyka prostredníctvom jazykových rovín (fónickej, gramatickej, lexikálnej, štylistickej, textovej). Oboznamuje študentov so základnou jazykovednou terminológiou v slovenčine a vo svetových jazykoch. Špeciálne sa sústreďuje na základné princípy terminologického spracovania pojmov v lexikografických prácach a slovníkoch. V praktickej časti sa prehlbujú poznatky z ortografie a jazykovej kultúry. Precvičujú sa zásady citovania a správneho uvádzania bibliografických údajov, ďalej princípy formálnej úpravy kvalifikačných prác a pod. Študent získava prehľad o jazykových a odborných slovníkoch a príručkách v slovenčine a v iných jazykoch (vrátane medzinárodných počítačových slovníkoch a európskej terminologickej databanky).

Tento e-learningový kurz vznikol ako podpora pre výučbu predmetu Základy textológie. Je určený študentom 1. ročníka odboru editorstvo a vydavateľská prax a študentom 2. ročníka odboru translatológia. Nájdete tu študijný materiál a testy, ktoré vám pomôžu preveriť si získané vedomosti. Priestor môžete využiť aj na online diskusiu s vyučujúcimi a medzi sebou.

Kurz je primárne určený pre študentov 3. ročníka Bc. štúdia a je zameraný na zdokonaľovanie percepcie počutého textu a jeho následnej reprodukcie.

Študent po absolvovaní kurzu ovláda základné termíny a precvičuje slovnú zásobu prostredníctvom mnemotechnických cvičení a cvičení na podporu externej pamäte. Študent porozumie fungovaniu princípov nácviku rešeršnej kompetencie, nácviku transformačných techník, tlmočenia z listu. Analyzuje techniky konzekutívneho tlmočenia a následne dokáže aplikovať nadobudnuté znalosti a zručnosti pri nácviku zrýchleného konzekutívneho tlmočenia.

Študent ovláda základné termíny a precvičuje slovnú zásobu prostredníctvom mnemotechnických cvičení a cvičení na podporu externej pamäte. Študent rozumie fungovaniu princípov nácviku rešeršnej kompetencie, nácviku transformačných techník, tlmočenia z listu. Študent analyzuje techniky konzekutívneho tlmočenia, bilaterálneho sprievodcovského tlmočenia, komunitárneho tlmočenia a následne aplikuje nadobudnuté znalosti a zručnosti pri tlmočníckom nácviku.

Kurz je primárne určený pre študentov 3. ročníka Bc. štúdia a je zameraný na zdokonaľovanie percepcie počutého textu a jeho následnej reprodukcie.