edu.ukf.sk - Vzdelávací portál - Univerzita Konštantína Filozofa, Nitra

Cieľom predmetu je poskytnúť ucelený prehľad o mikroskopických a submikroskopických technikách a základy praktickej činnosti zhotovovania preparátov z rastlinných pletív a živočíšnych tkanív pre účely svetelnej mikroskopie.  

Cieľom predmetu je poskytnúť ucelený prehľad o mikroskopických a submikroskopických technikách a základy praktickej činnosti zhotovovania preparátov z rastlinných pletív a živočíšnych tkanív pre účely svetelnej mikroskopie. Oboznámiť sa so stavbou a funkciami elektrónového mikroskopu a konfokálneho mikroskopu.

Študent disponuje základnými praktickými zručnosťami v laboratóriu, vie pripravovať molárne a percentuálne roztoky, dokáže používať presné analytické metódy vrátane identifikácie a separácie aminokyselín, bielkovín a nukleových kyselín.

Predmet Systematická botanika 1 je zameraný na klasifikáciu rastlinnej ríše, hlavné klasifikačné kritériá, históriu rastlinných systémov, taxonomické kategórie a botanickú nomenklatúru. Od fotoautotrofnej vývojovej línie Prokaryota po oddelenie Polypodiophyta je uvedená charakteristika, systém, fylogenetické vzťahy, životný cyklus typových zástupcov, výskyt a význam v ekosystémoch a charakteristika dôležitejších zástupcov.

Predmet je zameraný na získanie poznatkov v oblasti všeobecnej a molekulárnej toxikológie živočíchov. Študenti sa oboznámia so základnými princípmi pôsobenia toxických látok, základnými pojmami a klasifikáciou toxických látok. Zvláštna pozornosť sa venuje mechanizmom účinku rôznych toxických látok (rizikové prvky, pesticídy, mykotoxíny, toxíny rastlinného či živočíšneho pôvodu) na živé organizmy a človeka. Študenti tiež získajú informácie o faktoroch ovplyvňujúcich toxicitu látok, diagnostike intoxikácií či kinetike toxických látok v živočíšnom organizme.

Obsah predmetu - základné poznatky o vírusoch, ich morfológii, štruktúre a taxonómii, o interakcii vírus - bunka, vírus – organizmus, o genetike, ekológii, profylaxii a liečbe vírusov a ich klasifikácii; vírusové infekcie, ich príčiny, klinický priebeh, prevencia vybraných vírusových ochorení.

Predmet je zameraný na získanie základných poznatkov zo všeobecnej biológie, predovšetkým o štruktúre a základných princípoch fungovania živých organizmov. Zvláštna pozornosť je venovaná bunke ako základnej jednotke živých organizmov, procesom na molekulárnej úrovni, dedičnosti a premenlivosti organizmov ako aj základom systematiky a evolúcie organizmov. Predmet je určený pre študentov biológie rôznych študijných programov ako aj študentom "nebiológom" ako voliteľný predmet.

Obsah predmetu - zástupcovia významných patogénnych baktérií z jednotlivých skupín - ich zaradenie do taxonómie a charakteristika; hlavné klinické príznaky jednotlivých bakteriálnych ochorení a ich liečba a prevencia; význam mikrobioty pre človeka.

Stručná osnova predmetu:

1. Úvod do problematiky ekológie energetických zdrojov, definície, základné pojmy, základné fyzikálne jednotky používané v energetike. Spotreba energie, historický vývoj spotreby, problémy udržateľnosti.
2. Zdroje energie – rozdelenie (primárne, sekundárne, obnoviteľné, neobnoviteľné).
3. Neobnoviteľné zdroje energie, tradičné – uhlie, ropa, zemný plyn, netradičné – olejové bridlice, dechtové piesky. Energia jadra atómu, rozdelenie, história, vplyv využívania jadrovej energie na životné prostredie a človeka.
4. Obnoviteľné zdroje energie. Slnko ako zdroj energie, výhody a nevýhody využívania, slnečná architektúra. Voda ako zdroj energie, výhody a nevýhody. Vietor ako zdroj energie, možnosti jeho využitia v Európe a na Slovensku. Geotermálna energia, možnosti jej využitia vo svete a na Slovensku, tepelné čerpadlá.
5. Biomasa, rozdelenie, zdroje biomasy, výhody a nevýhody využívania, možnosti využitia vo svete a na Slovensku.
6. Alternatívne zdroje energie pre domácnosti a pohon automobilov.

Biogeografia je vedný odbor skúmajúci zákonitosti rozšírenia živých organizmov na zemskom povrchu. Názory na jej zaradenie do systému vied sú rôzne. Považovaná je za vedu syntetickú,  ktorá prináša geobiologický pohľad na svet. Má interdisciplinárny charakter, pretože  jej  štúdium predpokladá znalosť mnohých botanických, zoologických, ekologických geografických i geologických poznatkov.

Parazitológia je veda o parazitoch, skúma ich morfológiu, fyziológiu, systematiku, ekológiu a tiež ochorenia spôsobené parazitmi - parazitózy, ktoré vyvolávajú a metódy boja proti nim. Pôvodne bola súčasťou medicíny a zoológie, koncom 19. storočia sa sformovala do samostatnej biologickej disciplíny. Zakladateľom parazitológie bol Rudolf Leuckart (1822 - 1898), ktorý za hlavné kritérium parazitizmu pokladal, schopnosť parazita živiť sa na úkor svojho hostiteľa, pričom ho neusmrcuje tak ako v prípade dravca.