Filozofická fakulta

Kurz je zameraný na teoretický a empirický obsah archeologických terénnych aktivít, ich pojatia v dejinách európskej archeológie a na metodiku deštruktívnych a nedeštruktívnych foriem výskumu ako aj získavania archeologických prameňov (terénny archeologický výskum). Počas kurzu si študenti osvoja základy stratigrafickej analýzy, kresbovej, písomnej, fotografickej a fotogrametrickej dokumentácie archeologických kontextov a hnuteľných nálezov. Detailne sa oboznámia s výskumom sídliskových, výšinných a pohrebných areálov. 

Kurz nadväzuje na neolit a eneolit strednej Európy a umožňuje rozšíriť faktografické znalosti o rozmanitej problematike neolitu a eneolitu Európy so zameraním na neolitizáciu Balkánu, Stredomoria, Iberského poloostrova, Západnej Európy a Škandinávie. Kurz sleduje vývoj kultúr a kultúrnych skupín na sledovanom území a zaoberá sa otázkami chronológie, osídlenia, pohrebných zvykov a materiálnej kultúry v širšo období neolitu (vrátane eneolitu).

Kurz informuje o jednotlivých vývojových etapách neolitických a eneolitických kultúr Európy, počnúc adaptáciou na prírodné prostredie, zavedenie a rozmach výrobného hospodárstva, zmeny v duchovnej a morálnej sfére.

1. Charakteristika obdobia neolitu v Európe. Prírodné podmienky, zmeny vegetácie, vývoj krajinného prostredia. 
2. Charakteristika života neolitických spoločenstiev. Miesta na osídlenie, miesta získavania surovín a problematika "kultových" lokalít. Obydlia v neolite. Pochovávanie v neolite a duchovný život. 
3. Neolitizácia Egejskej oblasti, Bulharska a Macedónie.  
4. Neolitizácia centrálneho a západného Balkánu.
5. Neolitizácia Rumunska, Moldavska a Ukrajiny.
6. Neolitizácia Stredomoria (Apeninský až pyrenejský polostrov).
7. Neolitizácia Britských ostrovov.
8. Neolitizácia západnej Európy (Francúzsko, Benelux, Švajčiarsko, Nemecko).
9. Neolitizácia Škandinávie.

Kurz sa venuje mladšej a neskorej dobe kamennej. t.j. najstarším roľnickým kultúram (neolit, eneolit) v Karpatskej kotline. Témy sú upriamené na problematiku vzniku najstarších roľníckych kultúr na Blízkom Východe a neolitizáciu Európy so špecifickým zameraním na vývoj v oblasti Panónskej panvy v období neolitu a eneolitu. Okrem všeobecných charakteristík materiálnej kultúry v jednotlivých vývojových úsekoch a regiónoch, sledujú sa aj otázky vývoja sídliskových foriem, pohrebného rítu, hospodárskeho a spoločenského vývoja. K hlavným sledovaným problematikám patria:  

1. Neolit v kontexte kultúrnom, historickom, geografickom, klimatologickom a antropologickom.
2. Neolitizácia Anatólie a Predného Východu.
3. Neolitizácia Balkánu, Stredomoria a Čiernomoria.
4. Charakteristika mezolitického a včasnoneolitického osídlenia Panónskej  panvy (mezo-neolitická „epizóda“ v oblasti Železnej brány; oblasť Jászságu). 
5. Neolit v strednej Európe I (Kultúra s lineárnou keramikou).
6. Neolit v strednej Európe II (Lengyelský a polgársky kultúrny okruh).
7. Eneolit v strednej Európe.
8. Badenská kultúra a postbadenský vývoj. 
9. Mladoeneolitický kultúrny komplex.

Kurz je zameraný na obdobie najstarších vývojových etáp ľudstva - paleolitu a mezolitu. Predstavené budú rozmanité kultúry týchto období kamenného veku v strednej Európe. Študenti sa oboznámia s jednotlivými vývojovými etapami paleolitických a mezolitických kultúr v súvislosti s adaptáciou na prírodné prostredie. Spoznajú významné európske a slovenské lokality a nálezy z príslušného obdobia a naučia sa rozpoznávať materiálnu kultúru, technológiu výroby a umenie, ktoré ľudia v staršej a strednej dobe kamennej vytvorili.

Kurz je zameraný na praktickú časť analýzy archeologického prameňa pozostávajúcu z programového spracovania dokumentovaných kontextov. Študenti si osvoja základy databázových systémov, svoje vedomosti aplikujú na tvorbe samostatnej databázy jej úprave, filtrovaní dát, oprave falošných núl a zlých záznamov. Súčasťou sú základy práce s dátami prostredníctvom popisnej štatistiky a štatistické analýzy v prostredí tabuľkového procesoru. Druhá časť kurzu sa venuje spracovaniu grafických podkladov prostredníctvom vektorovej grafiky.

Cieľom predmetu je poskytnúť študentom pohľad do problematiky pomocných ved historických, archívnictva, knihovníctva, pamiatkovej péče a ochrany prírody.

Po teoretickom úvode do štatistiky pracujú študenti s reálnymi archeologickými údajmi (získanými v teréne, laboratóriu či z literatúry). Získajú základné zručnosti práce s dátovým súborom v aspoň jednom (aktuálne dostupnom) programovom prostredí. Naučia sa vyhodnotiť dáta, a získajú predstavu o spôsobe využitia exploratívnych štatistických metód pre identifikovanie a interpretovanie pravidelností v dátach so zreteľom na archeologický kontext. Časť jedna: Základné vedomosti - kvantifikácia archeologických údajov, škálovanie, korelácia, regresia, testovanie. Časť dva: Mnohorozmerná štatistická analýza pre účely extrahovania informácií z veľkého množstva dát – analýza hlavných komponentov, korešpondenčná analýza, zhluková analýza.

Kurz ponúka získanie faktických a terminologických vedomostí týkajúcich sa teórie a metodológie archeológie. Absolventi porozumejú potrebe teórie a metodológie pre rozvoj vednej disciplíny. osvoja si zároveň prístupy a paradigmy aplikované v dejinách archeologického bádania, klasifikačné kategórie a pojmy, princípy a možnosti využitia tradičných a formalizovaných analytických metód.

Študent si osvojí základné pojmy v archeológii, získa vedomosti v oblasti práce a archeologickými prameňmi, osvojí si princíp periodizácie a chronológie, ovláda základné princípy a metódy v archeológii.

Kurz má za úlohu oboznámiť študentov so základmi archeológie, históriou výskumu, metodikou a bežnými postupmi terénneho výskumu. V jedenástich prednáškach predstaví:

1. Počiatky archeológie - Vymedzenie archeológie, pozícia archeológie v systéme vied, dejiny arch. výskumu. Dejiny slovenskej archeológie.

2. Archeologické pramene - Vznik archeologických prameňov a archeologická transformácia, artefakty a ekofakty, archeologický kontext a archeologická kultúra.

3. Teória archeológie - Interpretačné prístupy a paradigmy, procesuálna, postprocesuálna archeológia a nové smery.

4. Základy archeologickej stratigrafie - Pojatie stratigrafie v geológii a v archeológii. Základné pravidlá. Archeologická stratifikácia. Negatívne a pozitívne objekty.

5. Priestor v archeológii a jeho štúdium - Prístupy a metódy výskumu priestoru a krajiny v archeológií.

6. Archeologický prieskum - Metódy nedeštruktívneho výskumu, prieskum, letecká archeológia, geofyzika v archeológii.

7. Archeológia bojísk - Úvod do problematiky, pramenná báza, metodické postupy, legislatíva.

8. Archeologický terénny výskum - Základné druhy a ciele. Faktory podmieňujúce metodiku terénneho výskumu. Stratigrafický odkryv podľa relatívnej chronológie. Archeologická sonda, sondovanie, sektorová metóda, celoplošný odkryv po umelých a/alebo archeologických vrstvách, kontextuálna metóda.

9. Terénny výskum pohrebných objektov a areálov - Druhy pohrebných objektov/ areálov z hľadiska priestorového rozmiestnenia, povrchovej úpravy, uloženia pohrebu, podpovrchovej úpravy, pohrebného rítu, počtu pochovaných a uloženia pochovaných. Metodika odkryvu a vyzdvihnutia inventára: tzv. ploché hroby a mohyly.

10. Interdisciplinárny výskum hnuteľných nálezov - Keramika a keramické artefakty, typológia, ikonografia, petrografia, technológia výroby, priestorová analýza, rekonštrukcia pece.

11. Moderná dokumentácia archeologických prameňov - Zber údajov a výskumná dokumentácia, Kresbová a grafická dokumentácia, Fotografická dokumentácia; fotogrametria a priestorová korelácia.

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov prvého ročníka so širokou škálou odborov environmentálnej archeológie a hlbšie sa venovať štyrom nosným.
Archeobotanika - úvod do štúdia rastlinných makrozvyškov s dôrazom na pochopenie tafonomických procesov, ich úlohe pri tvorbe archeobotanických vzoriek a dopadu na možnosti archeologickej interpretácie. Archeozoológia - tafonomické procesy, problémy identifikácie, kvantifikácie a interpretácia súborov faunálnych zvyškov. Palynológia - úvod do peľovej analýzy, princípy, metódy, tafonómia a interpretácia peľových diagramov.
Paleoklimatológia - princípy makrofyzikálneho klimatického modelu - nástroja pre modelovanie lokálne špecifických, paleoklimatických modelov s vysokou presnosťou. Po absolvovaní predmetu študent pochopí široký záber environmentálnej archeológie a nájde súvislosti nutnej integrácie prírodných vied do archeológie.

Kurz je zamerený na predstavenie najvýznamnejších problémov v súčasnej filozofii, s cieľom artikulovať nosné témy a zaujať k nim
argumentačne podložené postoje. Absolvent kurzu vie analyzovať text z hľadiska jeho štruktúry, argumentačných metód a filozofických súvislostí
a získané poznatky chápe v celostnom kontexte dejinno-filozofických skúmaní v minulosti a súčasnosti. Kurz sprostredkúva poslucháčke/
poslucháčovi dôležitosť filozofie a kritického myslenia pre potreby edukácie a metódy ich aplikácie pre každý stupeň regionálneho školstva.

Kurz je orientovaný na prezentovanie teoretického rámca odborovej didaktiky ako východiska pregraduálnej prípravy štúdia v učiteľskom študijnom programe. Študent bude rozvíjať svoje vedomosti v teritóriu techník a metodických postupov podporujúcich kreativitu, samostatnosť, aktivitu. Študent dokáže aplikovať teoretickú prípravu do podoby plánovania a tvorby simulovaných modelov vyučovacích hodín, reflektujúc tak potencialitu zmien v predmete občianska náuka z aspektu obsahového a didakticko-transformačného. 

Predmet sa venuje jednému z najvplyvnejších smerov filozofie 20. st. Predstavuje najdôležitejšie teórie a myšlienkové prúdy skrz diela významných filozofov.

Študent porozumie chronologickému rozdeleniu antickej a stredovekej filozofie, analyzuje počiatky filozofického myslenia, identifikuje základné dejinné súvislosti a vplyvy v antickom myslení a ich aplikáciu v teológii patristiky a v systematike scholastiky. Sústredí sa na metodické skúmanie obsahu poznávania v danom období, oboznámi sa so základnými filozofickými pojmami v gréckom a latinskom jazyku a ich interpretáciou filozofie.

Kurz je určený študentom magisterského štúdia. Umožňuje študentovi získať vedomosti o dejinách Židov i o dejinách antisemitizmu. Študent identifikuje základné rozdiely medzi rôznymi náboženskými textami. Má vedomosti o symboloch a kultových predmetoch judaizmu. Orientuje sa v tradíciách a zvykoch v priebehu života Židov a pozná najvýznamnejšie sviatky judaizmu. Rozlišuje rôzne druhy antisemitizmu, vie analyzovať príčiny vzniku a vývoj antisemitizmu. Pracuje s tematikou šoa (holocaustu).

Predmet je určený pre študentov bakalárskeho štúdia štúdijných programov politológia a euroázijské štúdiá. Predmet charakterizuje bezpečnosť, bezpečnostné prostredie, hrozby a riziká, definuje základné princípy bezpečnostne politiky, ako aj na jej základné dokumenty. Objasňuje fungovanie medzinárodného práva v rámci medzinárodnej bezpečnosti a vojnovému právu. Venuje sa teoretickým
školám a geopolitike.

Študent si pamätá základné pojmy a rozumie vybraným problémom teórie kultúry S. Freuda. Rozumie takým pojmom ako: kultúra, civilizácia, pokrok a iné. Dokáže analyzovať problémy a hľadať súvislosti. Dokáže interpretovať filozofický text. Študent aplikuje vybrané problémy do nových kontextov.

Študent si pamätá základné pojmy a rozumie vybraným problémom z dejín estetického myslenia. Dokáže analyzovať problémy a hľadať súvislosti, dokáže skúmať vybrané estetické teórie v diachrónnom i synchrónnom priereze a robiť analýzu, komparáciu a interpretáciu vybraných estetických teórií. Študent dokáže aplikovať problémy dejín estetického myslenia do nových postmoderných kontextov.