Filozofická fakulta

Študent porozumie a dokáže identifikovať teoretické špecifiká filozoficko-etických konceptov z dejinného aspektu; na základe komparácie diferencuje rôznosť teoretických prístupov k morálnym problémom. Študent je schopný interpretovať a analyzovať problémy na základe aktívnej práce s odborným textom, dokáže kriticky posúdiť, usudzovať a sumarizovať, formulovať relevantné závery. 

Hlavné dejinné línie vývoja Eurázie, ohniská kultúrno-civilizačného vývoja. Grécky a rímsky prienik do ázijského priestoru. Vznik a šírenie kresťanstva a islamu. Mongolská ríša. Osmanská ríša. Rozmach a pád kolonializmu. Francúzska revolúcia a vývoj po nej. Svetové vojny a ich dôsledky

Kurz je určený študentom bakalárskeho štúdia. Umožňuje študentovi orientovať sa v dejinách prvej polovice 20. storočia v Európe. Prioritne sa venuje témam: I. svetová vojna a Versailleský systém, Weimarská republika, nacizmus a fašizmus, „konečné riešenie židovskej otázky“ v Európe.

Kurz je určený študentom bakalárskeho štúdia. Umožňuje študentovi identifikovať základné historické obdobia v Európe a spoznať ich charakteristické črty. Následne sa venuje témam: Francúzska revolúcia (1789-1799), vláda Napoleóna Bonaparta, Viedenský kongres (1814-1815), Kongresový systém Európy, revolučné procesy v Európe 19. storočia.

Najvýznamnejší myslitelia, základné pojmy a súvislosti vývoja dejín filozofie, ich sociálny význam a kritéria, analýza myšlienkových pochodov a hodnotenie aj z hľadiska aktuálnych potrieb

Študent si pamätá základné pojmy a rozumie vybraným problémom z dejín filozofického myslenia. Dokáže analyzovať problémy, hľadať súvislosti a aplikovať dejinno-filozofické  problémy do nových postmoderných kontextov.

Kurz je určený študentom magisterského štúdia. Umožňuje študentovi základnú orientáciu v najstarších dejinách na území Slovenska po 18. storočie. V rámci kurzu študent analyzuje proces formovania slovenského národa, identifikuje etniká žijúce a formujúce slovenskú históriu. Venuje sa histórii Slovenska v Československej republike v prvej polovici 20. storočia, vzniku a politickému systému Slovenskej republiky (1939-1945). 

Moodle kurz pre poslucháčov doplnkového pedagogického štúdia ponúka sprievodcu k prednáškam a materiály k úspešnému zvládnutiu skúšky. Odborová didaktika predmetu občianska náuka vychádza zovšeobecnej didaktiky a štátneho vzdelávacieho programu pre nižšie a vyššie sekundárne vzdelávanie. Zaoberá sa procesmi vyučovania a učenia, s prihliadaním na špecifickosť občianskej náuky.

Študent si pamätá základné pojmy a rozumie vybraným estetickým problémom. Dokáže analyzovať problémy, hľadať súvislosti a aplikovať problémy do nových postmoderných estetických a umenovedných kontextov.

• Študent identifikuje ťažiskové problémy etiky ako filozofickej disciplíny z aspektu historického, kategoriálneho, štrukturálneho, hodnotového. 
• Študent porozumie základnej terminológii viažucej sa na problematiku etiky a morálky.
  
• Študent nadobudne základné vedomosti o teoretických prístupoch skúmajúcich morálne teritórium a ich klasifikácii, ktoré sa stanú východiskom pre samostatné porozumenie a hodnotenie aktuálnych morálnych procesov v sociálnom kontexte.
  
• Študent bude zorientovaný v etikách, ktoré formulujú prakticko-etické riešenia každodenných problémov.
  
• Študent nadobudne kompetencie kritického myslenia v kontexte s aktuálnymi sociálno-morálnymi problémami.
  
• Študent bude vedený k riešeniu problémov uplatňujúc široký diapazón morálnych hodnôt, zameraný na pedagogickú komunikáciu, toleranciu, sociálne spolunažívanie, humanizmus.
  

Študent identifikuje ťažiskové problémy etiky ako filozofickej disciplíny; porozumie základnej terminológii viažúcej sa na problematiku etiky a morálky ako predmetu vedeckého skúmania. Študent nadobudne základné vedomosti o teoretických prístupoch skúmajúcich morálne teritórium a ich klasifikácii, ktoré sa stanú východiskom pre samostatné porozumenie a hodnotenie aktuálnych morálnych procesov v sociálnom kontexte.

Predmet je určený pre študentov bakalárskeho štúdia štúdijných programov politológia a euroázijské štúdiá. Predmet sa zaoberá charakteristikou islamu a jeho rozšírenia vo svete. Venuje vzťahom islamu s Európou. Vysvetľuje pojmy islamizmus a islamofóbia, politický islam, islamský fundamentalizmus vo vzťahu k Európe.

Predmet je určený pre študentov bakalárskeho štúdia štúdijných programov politológia a euroázijské štúdiá. V rámci predmetu sa študenti oboznámia s etapami vývoja Afriky, jej historickými premenami, skúsenosťami s otroctvom, budú im vysvetlené pojmy ako kolonizácia a dekolonizácia, panafrikanizmus a tribalizmus. Zoznámia sa s problematikou rozvojovej pomoci a úlohou EÚ v procese rozvoja afrického kontinentu.

Predmet je zameraný na vzťah filozofie a jazyka. Venuje sa základným textom filozofie jazyka a predstavuje najvýznamnejších predstaviteľov a teórie.

Kurz prednášok sa zameriava na Filozofiu kultúry ako filozofickú disciplínu. Dôraz sa v ňom kladie na pochopenie kategoriálneho aparátu filozofie kultúry, metódy skúmania, rozdiel medzi skúmaním kultúry filozofiou kultúry a inými vedami o kultúre (kulturológia, sociológia kultúry, kultúrna antropológia, etnológia a i.); štrukturálne komponenty kultúry; problém spolunažívania kultúr; dejiny teórií kultúry – dejinno-filozofický a systematický prístup, ktoré sa aplikujú na vybrané teórie kultúry: Freud, Cassirer, Huntington, Lipovetský, Keller, Bauman a iní.

Študent dokáže vymedziť vzťah filozofie a náboženstva, pamätá si a identifikuje päť základných typov filozofie náboženstva a porozumie ich špecifickému spôsobu traktovania fenoménu náboženstva. Pozná ich východiská, spôsob pýtania sa a odpovede na položené otázky. Oboznamuje sa tiež s filozofickou reflexiou náboženstva v 20. storočí a s niektorými súčasnými otázkami, prístupmi a riešenia vo filozofii náboženstva. V magisterskom štúdiu následne pokračuje v štúdiu filozofie náboženstva, ktoré sa bude orientovať na vybrané problémy tejto disciplíny v 20. storočí (Kapitoly z filozofie náboženstva) a v súčasnosti (Aktuálne problémy filozofie náboženstva).

Študent sa podrobne oboznamuje s riešením vybraného filozofického problému u T. Akvinského. Porozumie jeho terminológii, východiskám jeho myslenia a riešeniu konkrétnej otázky. Na základe interpretácie a analýzy textov si všíma Akvinského postup pri riešení daného problému a jeho vymedzenie sa voči iným filozofickým koncepciám a autorom. Získané poznatky môže použiť pri určovaní diferencie antickej a stredovekej kresťanskej filozofie, ako aj pri hľadaní prienikov stredovekého a súčasného myslenia. Pôjde o čítanie vybraných pasáží nosných diel Tomáša Akvinského – Teologickej sumy a Sumy proti pohanom, ako aj iných diel. V príslušnom semestri bude zvolená konkrétna problematika: vzťah rozumu a viery, filozofie a teológie, skúmanie atribútov Boha (filozofia náboženstva), poňatie človeka – vzťah duše a tela, otázky etiky, problémy epistemológie a teória zákonov. V konkrétnych prípadoch sa bude prihliadať aj k ostatným dielam Akvinského, kvôli komplexnej expozícii problému. Priblížené budú tiež komentáre niektorých súčasných autorov.

Disciplína je zameraná na charakteristiku základných historických obrazov človeka v dejinách myslenia, klasifikáciu antropológie ako vedy o človeku, určenie miesta filozofickej antropológie v štruktúre antropologických vied, metodológiu filozofickej antropológie a analýzu problému celostného porozumenia človeka.

Cieľom predmetu je naučiť sa teoretické spoločenskovedné poznatky v politologickej a  žurnalistickej praxi, pomocou rôznych, na to určených komunikačných techník a stratégií.

Predmet je určený pre študentov bakalárskeho štúdia štúdijných programov politológia a euroázijské štúdiá. Predmet charakterizuje inštitucionálnu štruktúru Európskej únie. Charakterizuje a definuje jednotlivé orgány EÚ. Poskytuje informácie o európskych inštitúciach, ich zložení, fungovaní a vzájomných vzťahoch a ich vzťahoch voči členským krajinám. Objasňuje historické a teoretické základy európskej integrácie.