Filozofická fakulta

Cieľom predmetu je predstaviť študentom jednoodborovej histórie dejiny vyšších územných celkov od kráľovských komitátov (11. storočie) cez šľachtické stolice (13. - prvá polovica 19. storočia) a župy v bývalom Uhorsku (roky 1848 -1918) po veľžupy v I. Československej republike (1923 - 1928) a župy v Slovenskej republike (1939-1945). Osobitnou kapitolou sú slovenské národné orgány ako Slovenská národná rada a povereníctva v rokoch 1945 - 1960, keďže Slovensko bolo súčasťou Československej republiky. Existovalo tu síce šesť krajov, ale išlo o regionálnu štátnu správu s oklieštenými volenými orgánmi. Vznikom Československej socialistickej republiky v roku 1960 ako viac centralizovaného štátu zrušením Zboru povereníkov a obmedzením kompetencii SNR sa dostali do popredia tri krajské národné výbory na západnom, strednom a východnom Slovensku. Vznikom federácie v rokoch 1968-69 sa síce formálne Slovensko stalo rovnocenným subjektom, ale vzhľadom na centralizovanú formu riadenia štátu sa v roku 1971 obnovili krajské národné výbory. Fungovali až do roku 1990, kedy sa obnovila volená samospráva miest a obcí. Volená regionálna samospráva vznikla až po voľbách predsedov a poslancov zastupiteľstiev 8 vyšších územných celkov v Slovenskej republike v roku 2001.Súčasná situácia kvôli pandémii koronavírusu vyžaduje prechod na dištančné online vzdelávanie. Prednášky budú realizované v systéme Moodle UKF cez elearningový kurz Regionálna história, ktorý bude vytvorený s cieľom predstaviť dejiny historických stolíc/žúp na území Slovenska ako súčasti Uhorska, Československu, počas existencie vojnovej Slovenskej republiky, v komunistickej totalite, až po vznik krajov v rokoch 1996 - 2001 v samostatnej Slovenskej republike. Využiť sa bude dať aj videokonferenčný systém Jitsi Meet UKF pre realizáciu prednášok, samozrejme s ohľadom na jeho kapacitné možnosti. Inštrukcie k využitiu odbornej literatúry a odporúčaných webových adries je možné posielať aj cez mailovú komunikáciu so študentami. Elektronicky je možné posielať aj audio a videonahrávky pri prípadných výpadkoch spomenutých univerzitných informačno-vzdelávacích platforiem. Okamžitú spätnú väzbu pedagóg - študent  je  možné sledovať v systéme Moodle UKF cez emaily v jeho chatovacej  časti. Prednášky sa môžu realizovať aj cez iné online platformy, ako napr. Microsoft Teams.

Cieľom tohoto predmetu je predstaviť študentom Mgr. štúdia učiteľstva akademických predmetov s históriou dejiny vyšších územných celkov od kráľovských komitátov (11. storočie) cez šľachtické stolice (13. - prvá polovica 19. storočia) a župy v bývalom Uhorsku (roky 1848 -1918) po veľžupy v I. Československej republike (1923 - 1928) a župy v Slovenskej republike (1939-1945). Osobitnou kapitolou sú slovenské národné orgány ako Slovenská národná rada a povereníctva v rokoch 1945 - 1960, keďže Slovensko bolo súčasťou Československej republiky. Existovalo tu síce šesť krajov, ale išlo o regionálnu štátnu správu s oklieštenými volenými orgánmi. Vznikom Československej socialistickej republiky v roku 1960 ako viac centralizovaného štátu zrušením Zboru povereníkov a obmedzením kompetencii SNR sa dostali do  popredia tri krajské národné výbory na západnom, strednom a východnom Slovensku. Vznikom federácie v rokoch 1968-69 sa síce formálne Slovensko stalo rovnocenným subjektom, ale vzhľadom na centralizovanú formu riadenia štátu sa v roku 1971 obnovili krajské národné výbory. Fungovali až do roku 1990, kedy sa obnovila volená samospráva miest a obcí. Volená regionálna samospráva vznikla až po voľbách predsedov a poslancov zastupiteľstiev 8 vyšších územných celkov v Slovenskej republike v roku 2001. Spojenie regionálnej histórie s výučbou dejepisu na základných a stredných školách je možné realizovať vyberaním konkrétnych dejinných úsekov z histórie tradičných regiónov ako napr. Abov, Nitra, Tekov, Trenčín, Liptov, Gemer atď. a spojiť ich s tzv. veľkými dejinami. Súčasná situácia kvôli pandémii koronavírusu vyžaduje prechod na dištančné online vzdelávanie. Prednášky budú realizované v systéme Moodle UKF cez elearningový kurz Regionálna história v školskej praxi, ktorý bude vytvorený s cieľom predstaviť dejiny historických stolíc/žúp na území Slovenska ako súčasti Uhorska, Československu, počas existencie vojnovej Slovenskej republiky, v komunistickej totalite, až po vznik krajov v rokoch 1996 - 2001 v samostatnej Slovenskej republike a možnosti ich využitia vo výučbe dejepisu v školskej praxi. Využiť sa bude dať aj videokonferenčný systém Jitsi Meet UKF pre realizáciu prednášok, samozrejme s ohľadom na jeho kapacitné možnosti. Inštrukcie k využitiu odbornej literatúry a odporúčaných webových adries je možné posielať aj cez mailovú komunikáciu so študentami. Elektronicky je možné posielať aj audio a videonahrávky pri prípadných výpadkoch spomenutých univerzitných informačno-vzdelávacích platforiem. Okamžitú spätnú väzbu pedagóg - študent  je  možné sledovať v systéme Moodle UKF cez emaily v jeho chatovacej  časti. Prednášky sa môžu realizovať aj cez iné online platformy, ako napr. Microsoft Teams.

Kurz je zameraný na otázku rodovej (ne)rovnosti v širšom i užšom historickom kontexte.

Cieľom kurzu je rozšíriť vedomosti študentov získaných na predmete Staroveké Grécko. Študent už osvojené informácie rozširuje o
štúdium odbornej literatúry a vhodne ju aplikuje na čiastkové
semestrálne práce a hlavnú seminárnu prácu. Kurz nadväzuje na prednášku
Staroveké Grécko a je tematicky variabilný.

Cieľom kurzu je rozšíriť vedomosti študentov získaných na
predmete Staroveký Rím. Študent už osvojené informácie rozširuje o
štúdium odbornej literatúry a vhodne ju aplikuje na čiastkové
semestrálne práce a hlavnú seminárnu prácu. Kurz nadväzuje na prednášku
Staroveký Rím a je tematicky variabilný.

Aktuálne problémy najnovších dejín Slovenska podľa vybraných tém;
prehľad odborných diskusií na vybranú tému a literatúra k nim;
dejiny Slovenska v kontexte stredoeurópskeho a európskeho historického vývoja po druhej svetovej vojne.

Predmet prierezovou formou sprístupňuje kľúčové udalosti a osobnosti spojené s dejinami Slovenska v 19. a 20. storočí. Slovensko v predvečer revolúcie; Revolúcia 1848/1849; Bachov absolutizmus; Memorandové obdobie; Rakúsko-uhorské vyrovnanie; Kríza dualizmu; Slovenské národnopolitické hnutie na prelome 19. a 20. storočia; Veľká vojna, Slovensko a Slováci; Vznik ČSR; problémy československej demokracie; Hospodárska kríza; Vzostup nacionalizmu; Menšinová problematika v ČSR; rok 1938; Rozpad ČSR; Slovenský štát 1939-1945; SNP; Politika odčinenia Mníchova, režim ľudovej demokracie 1945-1948; Februárový prevrat 1948; Charakteristika komunistického režimu; Masová nezákonnosť; Vývoj v ČSR po smrti Klementa Gottwalda, liberalizácia režimu; Pokus o socializmus s ľudskou tvárou, invázia 1968; normalizácia, reálny socializmus; pád režimu 1989; rozpad Československa 1992, vznik SR.

Premeny Slovenska na ceste z Uhorska do Československa. Slovenské dejiny od polovice 19. storočia až do rozbitia Československa v roku 1939.

Kurz Slovenské dejiny novoveku (UAP s históriou) je určený pre študentov bakalárskeho stupňa VŠ štúdia odboru učiteľstvo akademických predmetov v kombinácii s históriou. Jeho cieľom je, aby študenti získali vedomosti z obdobia dejín územia Slovenska v rokoch 1526 - 1740, 1741 - 1815 a 1815 - 1848. Tento historický úsek začal rozpadom stredovekého Uhorska na časť ovládanú Habsburgovcami, Budínsky vijálet patriaci do Osmanskej ríše a Sedmohradsko, pokračoval dlhotrvajúcou vojnou s Osmanmi spojenou so stavovskými povstaniami šľachty proti panovníckemu dvoru a končil obdobím obnovy v 18. storočí, napoleonskými vojnami a národným obrodením v prvej polovici 19. storočia. Dôležitým v tomto dejinnom období je vývoj politickej situácie v bývalom Uhorskom kráľovstve po bitke pri Moháči v roku 1526 do obsadenia Ostrihomu v roku 1543 na pozadí vojny dvoch kráľov Ferdinanda I. Habsburského a Jána Zápoľského o trón, vojna s Osmanmi v rokoch 1553 až 1606 na území dnešného Slovenska a príčiny konfliktu uhorskej šľachty a Habsburgovcov kvôli ich snahe centralizovať vládu vo svojej časti Uhorska. Významnými faktormi sú aj: reformácia a protireformácia/rekatolizácia (1549 - 1614) a (1660 - 1700), stavovské povstania uhorskej šľachty ako Štefana Bočkaja (1604 - 1606), Gabriela Betlena (1619 - 1629), Juraja I. Rákociho(1644 - 1645), Vešeléniho sprisahanie (1667 - 1670), kurucké hnutie a povstanie Imricha Tőkőliho (1678 - 1687) a Františka II. Rákociho (1703 - 1711). Ozbrojené riešenie sporov šľachty a Habsburgovcov sa zmenilo na politické v Uhorsku po skončení osmanskej nadvlády a po Satmárskom mieri v roku 1711.  Vláda Karola VI. a reformy Márie Terézie a Jozefa II. v rokoch 1712 - 1790 priniesli snahu panovníckeho absolutizmu o potrebné reformy v krajine proti snahe šľachty o zachovanie stavovského štátu. Koniec 18. a a prvá polovica 19. storočia znamenali okrem pokračovania slovenského národného obrodenia od Antona Bernoláka po Ľudovíta Štúra aj upevnenie konzervativizmu panovníckeho dvora, začiatky maďarizácie Uhorska a uvoľňovanie feudálneho systému ukončené zrušením poddanstva.

Predmet sa zaoberá česko(slovenskými) dejinami v období rokov 1945-1989. Je upriamený na hlavné medzníky, udalosti a osobnosti obdobia od konca druhej svetovej vojny až po Nežnú revolúciu.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Grécka, o jednotlivch historických obdobiach, o hlavných vývojových linkách, významných postávách a sporoch medzi jenotlivými aktérmi. Kurz predstaví vývoj od Mykénskeho obdobia, cez vznik poleis v archickej dobe, rozkvet v kalsickom období až po vytvorenie helenistických kráľovstiev a ich následné začlenenie do Rímskeho impéria.  Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Ríma, jeho chronológii, historických obdobiach, hlavných vývojových procesoch a zložitých prechodových fázach medzi kráľovstvom a republikou, republikou a principátom, medzi raným a neskorým cisárstvom. kurz sa venuje tiež rímskej expanzii a postupnej romanizácii významnej časti Európy. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých
dejinách Blízkeho východu. Študenti sa oboznámia s dejinami Mezopotámie,
Egypta a Chetitskej ríše, s okolnosťami ich vzniku, vrcholným obdobím a
napokon úpadkom.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Blízkeho východu., študenti sa oboznámia s viacerými civilizačnými okruhmi, vznikom štátov a ríš, ich vrcholným obdobím a napokon úpadkom. Časovo je kurz ohraničený rokmi 3300 pr. Kr. až 650 po Kr. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou  hodnotenia predmetu.

Kurz má za cieľ v prvej polovici predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Blízkeho východu., študenti sa oboznámia s viacerými civilizačnými okruhmi – Sumerom,  Mezopotámiou, Egyptom, Asýriou, Izraelom a Perzskou ríšou. Predstaví sa vznik štátov a ríš, ich vrcholné obdobie a napokon úpadok. Časovo je kurz ohraničený rokmi 3300 pr. Kr. až 330 pr. Kr. Druhá časť kurzu sa bude venovať dejinám starovekého Grécka, kde sa predstavia študentom základné informácie o starovekých dejinách Grécka, o jednotlivých historických obdobiach, o hlavných vývojových linkách, významných postavách a sporoch medzi jednotlivými aktérmi. Kurz predstaví vývoj od Mykénskeho obdobia, cez vznik poleis v archaickej dobe, rozkvet v klasickom období až po vytvorenie helenistických kráľovstiev a ich následné začlenenie do Rímskeho impéria. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Tento predmet je určený pre študentov denného a externého bakalárskeho štúdia jednoodborovej histórie, dvojodborov s históriou a učiteľstva histórie v kombinácii. Cieľom je predstaviť dejiny archívov na Slovensku a v Európe, systém štátnych a verejných archívov v Slovenskej republike a Európskej únii, možnosti využitia archívnych dokumentov a fondov pre historický výskum a pre školskú prax vo výučbe dejepisu. Ďalej je tu miesto archívov v procese digitalizácie fondov a zbierok pamäťových inštitúcií pre verejne dostupné databázy v elektronickom prostredí. Súčasná situácia kvôli pandémii koronavírusu vyžaduje prechod na dištančné online vzdelávanie. Prednášky budú realizované v systéme Moodle UKF cez elearningový kurz Úvod do archívnictva, ktorý bude vytvorený s cieľom predstaviť archívny systém, dejiny archívov a možnosti využitia fondov a dokumentov pre historický výskum a školskú prax. Využiť sa bude dať aj videokonferenčný systém Jitsi Meet UKF pre realizáciu prednášok, samozrejme s ohľadom na jeho kapacitné možnosti. Inštrukcie k využitiu odbornej literatúry a odporúčaných webových adries je možné posielať aj cez mailovú komunikáciu so študentami. Elektronicky je možné posielať aj audio a videonahrávky pri prípadných výpadkoch spomenutých univerzitných informačno-vzdelávacích platforiem. Okamžitú spätnú väzbu pedagóg - študent  je  možné sledovať v systéme Moodle UKF cez emaily v jeho chatovacej  časti. Prednášky sa môžu realizovať aj cez iné online platformy, ako napr. Microsoft Teams.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o fenoméne náboženstva. Kurz sa nevenuje dejinám náboženstva, ale rozboru toho, čo môžeme ako náboženstvo chápať a ako sa náboženské fenomény prejavujú. Študenti sa oboznámia s viacerými typmi náboženstiev, ktoré si vytvárajú príslušné spoločnosti, ide o náboženstvo lovcov a zberačov, prvých roľníkov, vnikajúcich miest a štátov, polyteizmu, judaizmu a kresťanstva. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Cieľom kurzu je poznať základné kategórie, termíny a definície náboženských fenoménov. Pomocou tohto poznania študent/študentka dokáže odlíšiť religionistiku od teológie a sociológie náboženstva, rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, ako i  základným princípom religionistického výskumu a pozná možnosti ich aplikácie v pedagogickej praxi. Kurz sprostredkováva pochopenie a interprertáciu  jednotlivých náboženských fenoménov v rozličných kultúrnych, geografických či sociálnych podmienkach, význam symbolického vyjadrovania v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života.  Súčasťou kurzu je aj aplikácia získaných vedomosti o jednotlivých náboženstvách, signifikantných náboženských fenoménoch a náboženskom vedomí do komplexného fungovania človeka a jeho sociálnych vzťahov v multikultúrnom kontexte, rešpektujúc pritom zásady tolerancie.