Filozofická fakulta

Kurz Slovenské dejiny novoveku (UAP s históriou) je určený pre študentov bakalárskeho stupňa VŠ štúdia odboru učiteľstvo akademických predmetov v kombinácii s históriou. Jeho cieľom je, aby študenti získali vedomosti z obdobia dejín územia Slovenska v rokoch 1526 - 1740, 1741 - 1815 a 1815 - 1848. Tento historický úsek začal rozpadom stredovekého Uhorska na časť ovládanú Habsburgovcami, Budínsky vijálet patriaci do Osmanskej ríše a Sedmohradsko, pokračoval dlhotrvajúcou vojnou s Osmanmi spojenou so stavovskými povstaniami šľachty proti panovníckemu dvoru a končil obdobím obnovy v 18. storočí, napoleonskými vojnami a národným obrodením v prvej polovici 19. storočia. Dôležitým v tomto dejinnom období je vývoj politickej situácie v bývalom Uhorskom kráľovstve po bitke pri Moháči v roku 1526 do obsadenia Ostrihomu v roku 1543 na pozadí vojny dvoch kráľov Ferdinanda I. Habsburského a Jána Zápoľského o trón, vojna s Osmanmi v rokoch 1553 až 1606 na území dnešného Slovenska a príčiny konfliktu uhorskej šľachty a Habsburgovcov kvôli ich snahe centralizovať vládu vo svojej časti Uhorska. Významnými faktormi sú aj: reformácia a protireformácia/rekatolizácia (1549 - 1614) a (1660 - 1700), stavovské povstania uhorskej šľachty ako Štefana Bočkaja (1604 - 1606), Gabriela Betlena (1619 - 1629), Juraja I. Rákociho(1644 - 1645), Vešeléniho sprisahanie (1667 - 1670), kurucké hnutie a povstanie Imricha Tőkőliho (1678 - 1687) a Františka II. Rákociho (1703 - 1711). Ozbrojené riešenie sporov šľachty a Habsburgovcov sa zmenilo na politické v Uhorsku po skončení osmanskej nadvlády a po Satmárskom mieri v roku 1711.  Vláda Karola VI. a reformy Márie Terézie a Jozefa II. v rokoch 1712 - 1790 priniesli snahu panovníckeho absolutizmu o potrebné reformy v krajine proti snahe šľachty o zachovanie stavovského štátu. Koniec 18. a a prvá polovica 19. storočia znamenali okrem pokračovania slovenského národného obrodenia od Antona Bernoláka po Ľudovíta Štúra aj upevnenie konzervativizmu panovníckeho dvora, začiatky maďarizácie Uhorska a uvoľňovanie feudálneho systému ukončené zrušením poddanstva.

Predmet sa zaoberá česko(slovenskými) dejinami v období rokov 1945-1989. Je upriamený na hlavné medzníky, udalosti a osobnosti obdobia od konca druhej svetovej vojny až po Nežnú revolúciu.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Grécka, o jednotlivch historických obdobiach, o hlavných vývojových linkách, významných postávách a sporoch medzi jenotlivými aktérmi. Kurz predstaví vývoj od Mykénskeho obdobia, cez vznik poleis v archickej dobe, rozkvet v kalsickom období až po vytvorenie helenistických kráľovstiev a ich následné začlenenie do Rímskeho impéria.  Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Ríma, jeho chronológii, historických obdobiach, hlavných vývojových procesoch a zložitých prechodových fázach medzi kráľovstvom a republikou, republikou a principátom, medzi raným a neskorým cisárstvom. kurz sa venuje tiež rímskej expanzii a postupnej romanizácii významnej časti Európy. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých
dejinách Blízkeho východu. Študenti sa oboznámia s dejinami Mezopotámie,
Egypta a Chetitskej ríše, s okolnosťami ich vzniku, vrcholným obdobím a
napokon úpadkom.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Blízkeho východu., študenti sa oboznámia s viacerými civilizačnými okruhmi, vznikom štátov a ríš, ich vrcholným obdobím a napokon úpadkom. Časovo je kurz ohraničený rokmi 3300 pr. Kr. až 650 po Kr. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou  hodnotenia predmetu.

Kurz má za cieľ v prvej polovici predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Blízkeho východu., študenti sa oboznámia s viacerými civilizačnými okruhmi – Sumerom,  Mezopotámiou, Egyptom, Asýriou, Izraelom a Perzskou ríšou. Predstaví sa vznik štátov a ríš, ich vrcholné obdobie a napokon úpadok. Časovo je kurz ohraničený rokmi 3300 pr. Kr. až 330 pr. Kr. Druhá časť kurzu sa bude venovať dejinám starovekého Grécka, kde sa predstavia študentom základné informácie o starovekých dejinách Grécka, o jednotlivých historických obdobiach, o hlavných vývojových linkách, významných postavách a sporoch medzi jednotlivými aktérmi. Kurz predstaví vývoj od Mykénskeho obdobia, cez vznik poleis v archaickej dobe, rozkvet v klasickom období až po vytvorenie helenistických kráľovstiev a ich následné začlenenie do Rímskeho impéria. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Tento predmet je určený pre študentov denného a externého bakalárskeho štúdia jednoodborovej histórie, dvojodborov s históriou a učiteľstva histórie v kombinácii. Cieľom je predstaviť dejiny archívov na Slovensku a v Európe, systém štátnych a verejných archívov v Slovenskej republike a Európskej únii, možnosti využitia archívnych dokumentov a fondov pre historický výskum a pre školskú prax vo výučbe dejepisu. Ďalej je tu miesto archívov v procese digitalizácie fondov a zbierok pamäťových inštitúcií pre verejne dostupné databázy v elektronickom prostredí. Súčasná situácia kvôli pandémii koronavírusu vyžaduje prechod na dištančné online vzdelávanie. Prednášky budú realizované v systéme Moodle UKF cez elearningový kurz Úvod do archívnictva, ktorý bude vytvorený s cieľom predstaviť archívny systém, dejiny archívov a možnosti využitia fondov a dokumentov pre historický výskum a školskú prax. Využiť sa bude dať aj videokonferenčný systém Jitsi Meet UKF pre realizáciu prednášok, samozrejme s ohľadom na jeho kapacitné možnosti. Inštrukcie k využitiu odbornej literatúry a odporúčaných webových adries je možné posielať aj cez mailovú komunikáciu so študentami. Elektronicky je možné posielať aj audio a videonahrávky pri prípadných výpadkoch spomenutých univerzitných informačno-vzdelávacích platforiem. Okamžitú spätnú väzbu pedagóg - študent  je  možné sledovať v systéme Moodle UKF cez emaily v jeho chatovacej  časti. Prednášky sa môžu realizovať aj cez iné online platformy, ako napr. Microsoft Teams.

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o fenoméne náboženstva. Kurz sa nevenuje dejinám náboženstva, ale rozboru toho, čo môžeme ako náboženstvo chápať a ako sa náboženské fenomény prejavujú. Študenti sa oboznámia s viacerými typmi náboženstiev, ktoré si vytvárajú príslušné spoločnosti, ide o náboženstvo lovcov a zberačov, prvých roľníkov, vnikajúcich miest a štátov, polyteizmu, judaizmu a kresťanstva. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Cieľom kurzu je poznať základné kategórie, termíny a definície náboženských fenoménov. Pomocou tohto poznania študent/študentka dokáže odlíšiť religionistiku od teológie a sociológie náboženstva, rozumie rozdielom a spoločným prvkom svetových náboženstiev, ako i  základným princípom religionistického výskumu a pozná možnosti ich aplikácie v pedagogickej praxi. Kurz sprostredkováva pochopenie a interprertáciu  jednotlivých náboženských fenoménov v rozličných kultúrnych, geografických či sociálnych podmienkach, význam symbolického vyjadrovania v rituáloch a slávnostiach profánneho a náboženského života.  Súčasťou kurzu je aj aplikácia získaných vedomosti o jednotlivých náboženstvách, signifikantných náboženských fenoménoch a náboženskom vedomí do komplexného fungovania človeka a jeho sociálnych vzťahov v multikultúrnom kontexte, rešpektujúc pritom zásady tolerancie. 

Vymedzenie základných pojmov: história, dejepis, historiografia; začlenenie histórie do širšieho spektra vied (archívnictvo, archeológia, PVH...); metódy historického výskumu; historické pramene - písané i nepísané; etapy historikovej práce; typy prác historika; vertikálne a horizontálne členenie histórie, historická chronológia, možnosti využitia jednotlivých dokumentov (napríklad matrika, film, karikatúra...) ako historického prameňa.

Cieľom predmetu je poskytnúť študentom pohľad do problematiky starších všeobecných dejín.

Disciplína je zameraná na problematiku vytvárania II. frontu ako najväčšej vojenskej operácii na Západnom fronte, sleduje politické a vojenské aktivity a možnosti pre vytvorenie protihitlerovskej koalície a následnú problematiku možností a problémov vylodenia Spojencov v Normandii.

Náplň predmetu predstavujú politické dejiny raného novoveku, čiže epochy 1492 – 1789. Zameriavam sa predovšetkým na menej pertraktované témy, prípadne regióny „starého kontinentu,“ pretože sa domnievam, že by im mala byť takisto venovaná pozornosť. Všímam si napríklad vývoj na územiach, obývaných južnými Slovanmi a ostatnými balkánskymi etnikami za osmanskej nadvlády, panovanie dynastie  Oldenburg v Dánsku, vplyv cárskeho „samoderžavia“ na hospodárske pomery na ruskom území, či vznik Lichtenštajnského vojvodstva. Neopomínam ani životopisy niekoľkých významných osobností, napríklad cisárov Maximiliána I. a Karola V., či anglického kráľa Karola I.

Historický vývoj od konca druhej svetovej vojny s dôrazom na významné historické medzníky, studenú vojnu, konflikty, integračné procesy v Európe ai.

Predmet sa venuje zásadným udalostiam, ktoré formovali svetové dejiny najmä v 19. a prvej polovici 20. storočia. Jeho súčasťou sú však aj niektoré dôležité momenty z predchádzajúceho obdobia (boj amerických kolónií za nezávislosť, Veľká francúzska revolúcia) vzhľadom na ich významný vplyv v etape dejín, ktorou sa predmet zaoberá primárne.

Prednášky sú zamerané na historické príčiny vzniku fenoménu parlamentnej demokracie, jej možnosti a limity; vznik a formovanie totalitných diktatúr v nasledujúcich štátoch: Rusko, Sovietske Rusko a Sovietsky zväz; Taliansko, Nemecko, ktoré sú sledované v ich historickom vývoji v priebehu 19. a 20. storočia

Predmet prierezovou formou sprístupňuje kľúčové udalosti a osobnosti všeobecných dejín 19. a 20. storočia Medzinárodná situácia na konci 19. storočia; koniec „dlhého“ 19. storočia; Veľká vojna; Versaillská konferencia; Spoločnosť Národov; Veľké medzinárodné konferencie dvadsiatych rokov (Janov, Locarno); ekonomické problémy medzivojnového obdobia; nástup totalitných diktatúr, Kríza európskych demokracií; Európa a svet na ceste k druhej svetovej vojne; druhá svetová vojna; Vznik bipolarity – profilácia superveľmocí; Studená vojna; Vznik a vývoj východného bloku; európska integrácia; konflikty klasickej studenej vojny; Mimoeurópske ohniská napätia; dekolonizácia; politika détente; pád železnej opony; rozpad ZSSR

Kurz je analyzuje kľúčové udalosti 20. storočia v európskych a globálnych súvislostiach. 1. Ako pracuje historik - pramene, zdroje, inštitúcie 2. "Dlhé" 19. storočie 3. Veľká vojna 4. Zmeny po prvej svetovej vojne 5. Storočie integrácie 6. Storočie vesmíru 7. Totality v Európe 8. Európsky holokaust 9. Storočie terorizmu 10. Storočie ideológii 11. Storočie migrácii 12. Storočie športu 13. Európa na konci dvadsiateho storočia.