Filozofická fakulta

Disciplína ponúka systémové základy sémantickej roviny jazyka na pozadí semiotiky a všeobecnej sémantiky, prechádza sa od morfematickej štruktúry lexémy k analýze slovotvornej štruktúry, k jej typológii a systematizácii, približuje základy systémovej organizácie slovnej zásoby, jej členenie, historický vývin i súčasný stav s dôrazom na používanie v komunikácii.

Cieľom predmetu je oboznámiť študentov so špecifikami národnej ruskej kultúry a rozšíriť u nich prehľad o rôznych sférach kultúrneho života súčasného Ruska a o základných etapách vývinu ruskej kultúry, zlepšiť ich orientáciu v umeleckých smeroch a žánroch. Obsah predmetu zahŕňa informácie tak o tradičnej ľudovej kultúre ako aj o súčasnej situácii v rozličných oblastiach kultúry a umenia Ruska.

Kurz je zameraný na oboznámenie sa so špecifikami ruskej kultúry. Obsah zahŕňa informácie tak o tradičnej ľudovej kultúre ako aj súčasnej kultúre a umení v Rusku. Študent získava prehľad o rôznych sférach kultúrneho života a o základných etapách vývinu ruskej kultúry a umeleckých smerov.

Platforma slúži na konzultácie k záverečným prácam a na odovzdávanie čiastkových textov.

Týka sa diplomantov a študentov rozširujúceho štúdia

Semiotika literatúry. Znak. Znakový systém. Denotácia. Konotácia. Metafora. Symbol. Ikona. Index.

Anotácia predmetu:

V nadväznosti na Slovenskú literatúru 1. polovice 19. storočia je v centre pozornosti programové úsilie o prehodnotenie slohovo-estetických princípov štúrovského romantizmu, o nástup realizmu v slovenskej literatúre. Výklad pozitivistického princípu „následnosti z podobnosti“ vzťahov je spätý s charakteristikou ideovo-estetických východísk hlavných predstaviteľov prvej a druhej fázy slovenského literárneho realizmu.

Prihlásil som sem i študentov tretieho ročníka, aby mali dostupné všetky relevantné informácie!

Anotácia predmetu:

V nadväznosti na Slovenskú literatúru 1. polovice 19. storočia je v centre pozornosti programové úsilie o prehodnotenie slohovo-estetických princípov štúrovského romantizmu, o nástup realizmu v slovenskej literatúre. Výklad pozitivistického princípu „následnosti z podobnosti“ vzťahov je spätý s charakteristikou ideovo-estetických východísk hlavných predstaviteľov prvej a druhej fázy slovenského literárneho realizmu.

Kurz Slovenská literatúra 2. polovice 20. storočia je určený pre študentov a študentky prvého stupňa vysokoškolského štúdia v odbore učiteľstvo, translatológia a editorstvo. Orientuje sa na slovenskú literatúru od roku 1945 do roku 1990. Študenti a študentky si na kurze osvoja základné vývinové línie, ktoré formovali podobu slovenskej literatúry v tomto období a oboznámia sa s tvorbou kľúčových autorov a autoriek.

Predmet je obsahovo zameraný na disciplínu lexikológie, z čoho vychádzajú vybrané teoretické kapitoly a následne praktické aktivity. Študent pochopí systém sémantickej lexikológie. Chápe a vie vysvetliť vzťah medzi formou a obsahom lexémy, ako aj paradigmatické vzťahy v systéme slovnej zásoby, sémantické a štylistické procesy. Súčasťou kurzu je aj diferenciácia slovnej zásoby a jej obohacovanie.

Kurz slovnej zásoby v texte je určený pre študentov editorstva a vydavateľskej praxe. Formou prednášok a seminárnych cvičení ponúka systémové základy sémantickej roviny jazyka na pozadí semiotiky a všeobecnej sémantiky. Prechádza sa od morfematickej štruktúry lexémy k analýze slovotvornej štruktúry, k jej typológii a systematizácii. Vychádza sa z klasickej teórie onomaziologických kategórií. V praktickej časti sa interpretujú slovotvorné postupy (derivácia, kompozícia) a jednotlivé typy motivácií. V tejto disciplíne sa ďalej preberajú základy systémovej organizácie slovnej zásoby, jej členenie, historický vývin i súčasný stav a teoretické základy tvorby slovníkov. V závere kurzu by mal študent porozumieť systému slovenskej derivatológie, pochopiť systém sémantickej lexikológie, charakterizovať základné slovníkové práce, prakticky ovládať morfematickú analýzu a derivatologický rozbor (odvodené slová a kompozitá).

Kurz slovnej zásoby v texte je určený pre študentov editorstva a vydavateľskej praxe. Formou prednášok a seminárnych cvičení ponúka systémové základy sémantickej roviny jazyka na pozadí semiotiky a všeobecnej sémantiky. Prechádza sa od morfematickej štruktúry lexémy k analýze slovotvornej štruktúry, k jej typológii a systematizácii. Vychádza sa z klasickej teórie onomaziologických kategórií. V praktickej časti sa interpretujú slovotvorné postupy (derivácia, kompozícia) a jednotlivé typy motivácií. V tejto disciplíne sa ďalej preberajú základy systémovej organizácie slovnej zásoby, jej členenie, historický vývin i súčasný stav a teoretické základy tvorby slovníkov. V závere kurzu by mal študent porozumieť systému slovenskej derivatológie, pochopiť systém sémantickej lexikológie, charakterizovať základné slovníkové práce, prakticky ovládať morfematickú analýzu a derivatologický rozbor (odvodené slová a kompozitá).

Poznanie staroslovienčiny je potrebné pre dôkladnú orientáciu pri rekonštrukcii fonetického, gramatického a lexikálneho systému praslovančiny. Staroslovienčina je dôležitým faktorom pri porovnávacom štúdiu slovanských jazykov. Pri jej štúdiu sa kladie dôraz na pochopenie a ovládanie kontinuitných zmien, na procesy, ktoré formovali starosloviensky jazyk ako prvý spoločný slovanský jazyk, ktorý sa používal ako kultúrny jazyk na Veľkej Morave. Okrem vedomostí najmä z hláskoslovia, morfológie a lexiky sa študenti oboznamujú s jej kultúrnou, resp. kulturologickou úlohou, jej poslaním ako slovanského liturgického jazyka. V tejto súvislosti sa venuje pozornosť činnosti byzantskej misie – solúnskym bratom Konštantínovi a Metodovi a ich literárnej aktivite.