Filozofická fakulta

Kurz Všeobecná poetika je zameraný na osvojenie si základnej problematiky poetiky. Študent sa oboznamuje s definíciou poetiky, jej predmetom, históriou, klasifikáciou. Pozornosť sa venuje základným otázkam komunikácie, modelu literárnej komunikácie a metakomunikácie. Ťažiskom kurzu sú umelecké výrazové prostriedky. Študent si osvojí potrebnú terminológiu a nadobudne schopnosť identifikovať tieto prostriedky nielen v umeleckých, ale aj v reklamných textoch.

Obsahom disciplíny sú voľne zvolené prednášky reflektujúce poznatky z rozličných lingvistických odborov. Prednášky sú orientované ako prezentácie najnovších teoretických jazykovedných poznatkov i analyticky podané výsledky základného výskumu, resp. aplikačnej praxe.

Predmet – výberová prednáška – je určený študentom 1. ročníka magisterského stupňa štúdia, študijné programy: študijné programy: učiteľstvo. Predmet si kladie za cieľ sprostredkovať teoretický opis a praktickú aplikáciu poznatkov aktuálne preferovaného konštruktivistického smeru v odborovej (na pozadí všeobecnej) didaktike slovenčiny. Kľúčové pojmy: pamäťové štruktúry; jazykovo-rečové spracovanie informácie kognitívnym systémom človeka/žiaka. V popredí je porozumenie procesu osvojovania nových pojmov, nevyhnutnosť ich (v školskom prostredí intenčného) strategického spájania so zážitkom, emóciou, so známymi a relevantnými pojmami či všeobecnými pomenovaniami, ktoré sú v mentálnom priestore žiaka uložené dlhšie/dlhodobo. Vysvetľuje sa úloha asociácií v porozumení, význam konceptualizácie pre osvojenie pojmov, vzťah medzi konceptom, miskonceptom a prekonceptom z aspektu porozumenia žiaka; opisuje sa mechanizmus čítania a porozumenia čítanému textu (úloha textovej anafory), otázka tvorivého písania; otázka učebných štýlov žiaka a vyučovacieho štýlu učiteľa, resp. ich kompatibility.

Kurz má slúžiť na upevňovanie vedomostí z predmetu vývin slovenského jazyka a na testovanie. Otázky sú rozdelené do tematických okruhov.

Hlavným cieľom kurzu o vývine slovenského jazyka a dialektológii je oboznámiť študentov so základmi dialektologického, ako i sociolingvistického výskumu. Pri rekonštrukcii vývinu slovenčiny sa potom vychádza z nárečových javov, primárne nárečia Liptova a liptovských miest ako základu spisovnej slovenčiny. Kurz poskytuje stručné poznatky o praslovanskom základe slovenčiny (9. – 11. storočie) a o jej vývoji v Slovenskom kniežatstve s centrom v Nitre (do 12. storočia), v Uhorsku (do roku 1526) a v Habsburskej monarchii, resp. v Rakúsku (do polovice 19. storočia). V období 9. – 11. storočia vzniká totiž slovenčina ako samostatný slovanský jazyk, pričom sa naplno konštituuje v 12. storočí, v 16. storočí sa po zániku uhorskej štátnosti starší vývin slovenčiny v podstate zavŕšil a v Rakúsku sa v polovici 19. storočia moderná slovenčina politicky emancipovala a v zmysle sociolingvistických faktorov uzákonila ako jeden z jazykov ríše.

Cieľom predmetu je naučiť študentov editorstva a vydavateľskej praxe vytvárať validné webové stránky v konkrétnom webovom redakčnom systéme. Praktickou náplňou predmetu je tvorba webových stránok, úprava ich obsahu s ohľadom na kritériá SEO, ako aj grafický dizajn webových prezentácií.

Kurz základných gramatických zručností je určený pre študentov predškolskej a elementárnej pedagogiky. Formou prednášok a seminárnych cvičení ponúka základy gramatickej roviny slovenského jazyka (morfologickej a syntaktickej). Morfológia systematicky opisuje a vysvetľuje morfologické javy spojené so samou podstatou slovných druhov a ich morfologických kategórií. Paradigmatická morfológia sa zameriava na flexiu ohybných slovných druhov s osobitným dôrazom na problematiku živých tvarov ohybných slov a funkcie neohybných slovných druhov. Syntaktická časť prednášok a seminárov je zameraná na praktické štúdium vety ako mnohostranného útvaru, zahrňujúceho vlastnosti z viacerých výstavbových rovín: z roviny obsahovej, komunikatívnej, ako aj z roviny gramatickej a sémantickej stavby vety. Predmetom disciplíny je tiež problematika utvárania gramaticky a štylisticky správnych viet a súvetí.

V závere kurzu by mal študent chápať vzťah morfológie a syntaxe v rámci jazykového systému, klasifikovať slovné druhy na základe sémantického, syntaktického a morfologického kritéria, charakterizovať, definovať a klasifikovať jednotlivé slovné druhy, analyzovať vetu z obsahovej a komunikatívnej roviny, ako aj z roviny jej gramatickej a sémantickej výstavby.

Kurz základných gramatických zručností je určený pre študentov predškolskej a elementárnej pedagogiky. Formou prednášok a seminárnych cvičení ponúka základy gramatickej roviny slovenského jazyka (morfologickej a syntaktickej). Morfológia systematicky opisuje a vysvetľuje morfologické javy spojené so samou podstatou slovných druhov a ich morfologických kategórií. Paradigmatická morfológia sa zameriava na flexiu ohybných slovných druhov s osobitným dôrazom na problematiku živých tvarov ohybných slov a funkcie neohybných slovných druhov. Syntaktická časť prednášok a seminárov je zameraná na praktické štúdium vety ako mnohostranného útvaru, zahrňujúceho vlastnosti z viacerých výstavbových rovín: z roviny obsahovej, komunikatívnej, ako aj z roviny gramatickej a sémantickej stavby vety. Predmetom disciplíny je tiež problematika utvárania gramaticky a štylisticky správnych viet a súvetí.

V závere kurzu by mal študent chápať vzťah morfológie a syntaxe v rámci jazykového systému, klasifikovať slovné druhy na základe sémantického, syntaktického a morfologického kritéria, charakterizovať, definovať a klasifikovať jednotlivé slovné druhy, analyzovať vetu z obsahovej a komunikatívnej roviny, ako aj z roviny jej gramatickej a sémantickej výstavby.

Kurz základných gramatických zručností je určený pre študentov predškolskej a elementárnej pedagogiky. Formou prednášok a seminárnych cvičení ponúka základy gramatickej roviny slovenského jazyka (morfologickej a syntaktickej). Morfológia systematicky opisuje a vysvetľuje morfologické javy spojené so samou podstatou slovných druhov a ich morfologických kategórií. Paradigmatická morfológia sa zameriava na flexiu ohybných slovných druhov s osobitným dôrazom na problematiku živých tvarov ohybných slov a funkcie neohybných slovných druhov. Syntaktická časť prednášok a seminárov je zameraná na praktické štúdium vety ako mnohostranného útvaru, zahrňujúceho vlastnosti z viacerých výstavbových rovín: z roviny obsahovej, komunikatívnej, ako aj z roviny gramatickej a sémantickej stavby vety. Predmetom disciplíny je tiež problematika utvárania gramaticky a štylisticky správnych viet a súvetí.

V závere kurzu by mal študent chápať vzťah morfológie a syntaxe v rámci jazykového systému, klasifikovať slovné druhy na základe sémantického, syntaktického a morfologického kritéria, charakterizovať, definovať a klasifikovať jednotlivé slovné druhy, analyzovať vetu z obsahovej a komunikatívnej roviny, ako aj z roviny jej gramatickej a sémantickej výstavby.

Kurz základných gramatických zručností je určený pre študentov predškolskej a elementárnej pedagogiky. Formou prednášok a seminárnych cvičení ponúka základy gramatickej roviny slovenského jazyka (morfologickej a syntaktickej). Morfológia systematicky opisuje a vysvetľuje morfologické javy spojené so samou podstatou slovných druhov a ich morfologických kategórií. Paradigmatická morfológia sa zameriava na flexiu ohybných slovných druhov s osobitným dôrazom na problematiku živých tvarov ohybných slov a funkcie neohybných slovných druhov. Syntaktická časť prednášok a seminárov je zameraná na praktické štúdium vety ako mnohostranného útvaru, zahrňujúceho vlastnosti z viacerých výstavbových rovín: z roviny obsahovej, komunikatívnej, ako aj z roviny gramatickej a sémantickej stavby vety. Predmetom disciplíny je tiež problematika utvárania gramaticky a štylisticky správnych viet a súvetí.

Kurz Základy editorstva je určený pre odbor editorstvo a vydavateľská prax a translatológia. Na kurze sa študenti a študentky oboznámia so základnými pojmami a princípmi redakčnej prípravy a úpravy textov. 

Študenti v rámci kurzu nadobudnú základné vedomosti z oblasti editorskej (redakčnej, vydavateľskej) činnosti. Oboznámia sa so základnou terminológiou používanou v odbore a osvoja si nevyhnutné teoretické vedomosti. V rámci praktických cvičení získajú základnú predstavu o práci v knižnom vydavateľstve, nadobudnú schopnosť pracovať s umeleckým textom a pripraviť ho na publikovanie.

Kurz je určený pre študentov 1. ročníka bakalárskeho štúdia pre  precvičovanie základných znalostí v oblasti ruskej filológie.

Študent ovláda základné pojmy interkultúrnej komunikácie. Študent si rozširuje svoj celkový kultúrny rozhľad. Študent porovnáva národnú kultúru s kultúrou vyučovaného jazyka.

Stručná osnova predmetu:

1. Povaha a špecifiká interkultúrnej komunikácie.
   
2. Osvojenie si základných pojmov interkultúrnej komunikácie.
   
3. Oboznámenie sa s univerzálnymi a individuálnymi zložkami národných kultúr (s dôrazom na materinskú kultúru v porovnaní s kultúrami vyučovaných jazykov), národnými kultúrnymi špecifikami a spôsobmi ich výskumu a opisu.

Do oblasti pravopisu sa zaraďuje aj problematika interpunkcie. Súčasťou výučby bude prepojenie interpunkcie na vzťah myšlienkovej a syntaktickej organizácie textu/jazykového prejavu/výpovede. V slovenčine (aj v školskej praxi) sa používajú tieto interpunkčné znamienka: bodka, výkričník, otáznik, čiarka, bodkočiarka, dvojbodka, úvodzovky, pomlčka, spojovník, tri bodky, apostrof, zátvorky, lomka. Interpunkčné znamienka majú trojakú úlohu: vydeľovaciu, oddeľovaciu a spájaciu. Základným teoretickým podložím sa stanú PSP (2000, 2013), oblasť textovej syntaxe a konektorov (ako gramaticky zhodných časových a osobných prípon; zhodných gramatických tvarov; logických kontaktových tvarov; nadväzovanie prostredníctvom vybraných výrazov atď.).

Kurz Základy literárnej kritiky je zameraný na oboznámenie sa študentov so základnou problematikou teoretických otázok literárnej kritiky ako literárnovednej disciplíny. Veľká pozornosť sa venuje dejinám literárnej kritiky v slovenskom kultúrnom kontexte a premenám literárnokritického diskurzu. Študent sa učí čítať a analyzovať kritické texty.

Kurz slúži na nácvik a osvojenie pravidiel ruskej ortografie a interpunkcie. Výsledkom je nadobudnutie prehľadu a poznatkov o ortografických princípoch v súčasnej ruštine s oporou na znalosti ruskej morfológie a morfematiky, rovnako ako aj nadobudnutie znalostí o zásadách transliterácie z ruštiny do slovenčiny.

Predmetom slavistiky je skúmanie problematiky prehistórie slovanských jazykov, ktorá sa interpretuje z genetického aspektu (vzťah vývinu jazyka k spoločnosti) a z komparatistického aspektu (analýza interných a externých medzijazykových vzťahov a súvislostí). Značná pozornosť sa venuje štúdiu hláskoslovia, gramatickej stavby a slovnej zásoby. Dôraz sa kladie na to, aby študenti získali poznatky nielen o jednotlivých zmenách v slovanských jazykoch, ale aby získali komplexný pohľad na ich genézu a vývin a v rámci vymedzenia predmetu vedeli tieto vedomosti aj prakticky aplikovať pri rozbore textov.

Predmetom slavistiky je skúmanie problematiky prehistórie slovanských jazykov, ktorá sa interpretuje z genetického aspektu (vzťah vývinu jazyka k spoločnosti) a z komparatistického aspektu (analýza interných a externých medzijazykových vzťahov a súvislostí). Značná pozornosť sa venuje štúdiu hláskoslovia, gramatickej stavby a slovnej zásoby. Dôraz sa kladie na to, aby študenti získali poznatky nielen o jednotlivých zmenách v slovanských jazykoch, ale aby získali komplexný pohľad na ich genézu a vývin a v rámci vymedzenia predmetu vedeli tieto vedomosti aj prakticky aplikovať pri rozbore slov a textov.

Slavistika je vedou o jazyku, dejinách a kultúre tzv. slovanských národov, teda akýchsi historických spoločenstiev ľudí, ktoré spája predovšetkým to, že jazyky, ktorými hovoria, vznikli zo spoločného základu – praslovanského prajazyka. Tieto historické spoločenstvá sú často civilizačne úplne nesúrodé (niektoré sú súčasťou západnej, no iné ortodoxnej či islamskej civilizácie), a veda o nich tak mimoriadne komplexnou, ale základný kurz slavistiky v rámci výučby slovenského jazyka je najmä prehľadom jazykových zmien v praslovanskom období. Z tohto obdobia pochádzajú aj najstaršie staroslovienske písomné pamiatky. Staroslovienska literatúra však bola, samozrejme, písaná jazykmi, ako je solúnska staroslovienčina, moravsko-panónska staroslovienčina, klasická staroslovienčina a ďalšími. Na to, aby sme tieto jazyky spoznali a rozpoznali, je nevyhnutným základom poznanie historického hláskoslovia, historickej gramatiky a samotnej histórie týchto literatúr, čo odzrkadľuje aj zloženie kurzu a základná literatúra k predmetu.