Katedra archeológie

Hlavným cieľom predmetu, je poskytnúť študentom pohľad do problematiky genderovej archeológie:

-prečo je dôležité pre archeológa aby zohľadňoval gender, keď skúma minulosť?

-ako môže archeológia rekonštruovať genderové úlohy a ideológiu minulých spoločenstiev prostredníctvom štúdia archeologických lokalít a artefaktov?

-akým spôsobom môžu etnografické analógie pomôcť interpretácii archeologického materiálu?

-pochopiť rozdielnu úlohu muža a ženy; dospelých a detí v minulých spoločenstvách (aj prostredníctvom prípadových štúdií)

-prostredníctvom seminárnych prác sa študenti naučia interpretovať genderovú identitu na základne materiálnej kultúry

Študent spozná základy antropológie, bude vedieť rozpoznať ľudské a zvieracie kosti. Naučí sa pracovať s kostrovým materiálom, pochopí základy paleopatológie, tafonómie a paleoantropológie. Študent bude vedieť rozpoznať jednotlivé ľudské kosti. Porozumie najnovším metódam bioarcheológie.

Zuhoľnatené semená  a plody rastlín získané z archeologických lokalít sú hlavným  zdrojom informácií o strave, subsistenčných stratégiách a ekonomike rastlín. V tomto predmete sú študentom predstavené:

1. faktory ovplyvňujúce dochovanie a zloženie vzoriek rastlinných makrozvyškov a spôsoby získavania a spracovania;

2. je v ňom venovaná pozornosť interpretácii archeobotanického materiálu a jej úlohe pri paleoekonomických a paleoekologických rekonštrukciách;

3. je tu diskutovaná tematika domestikácie rastlín a je poskytnutý prehľad zmeny sortimentu rastlín konzumovaných človekom od paleolitu po včasný stredovek so zreteľom na územie Slovenska.

Okrem prednášok sú súčasťou aj laboratórne praktiká ktoré poskytnú študentom zručnosti potrebné pre identifikáciu a kvantifikáciu archeologizovaných rastlinných makrozvyškov, vzorkovanie a získavanie makrozvyškov rastlín z archeologických kontextov a štatistické spracovanie archeobotanických dát. Séria seminárov situuje tieto zručnosti a vedomosti do kontextu praktík minulých ľudských spoločností. 

Predmet je zameraný archeológiu praveku. Absolvent predmetu si osvojí základné periodizačné systémy, spôsoby a metódy triedenia pravekých období, ozrejmí si základné pojmy a charakteristiky jednotlivých etáp praveku od paleolitu, cez mezolit, neolit, eneolit až po dobu bronzovú a železnú.

Kurz je zameraný na identifikáciu a spôsoby výskumu archeológie pravekých domácností. Študenti identifikujú praveké domácnosti, princíp ich tvorby a fungovania. Oboznámia sa s metódami ako skúmať praveké domácnosti archeologicky. Interpretujú základné pojmy archeológie domácnosti a pochopia základné výskumné otázky pravekých domácností a ich definovania. Študenti spoznajú prínos archeológie domácnosti pri skúmaní pravekej spoločnosti, resp. spôsobu života v praveku a aplikujú naučené znalosti ako zdroj informácií pre rekonštrukciu domácnosti v ľubovoľnom pravekom období.

Študent rozozná základné pojmy archeológie smrti, pohrebnej archeológie a výskumu pohrebísk, rozumie jednotlivým odvetviam teória zahrňujúcej sociálnu stratifikáciu, identitu, vieru a ideológiu. Študent rozumie podstate údajov skúmaných v pohrebnom kontexte a chápe vzťahy medzi. Vie interpretovať význam pohrebných obradov z pohrebného rítu vybraných období európskeho praveku. Študent rieši projektové zadanie, prezentuje pred skupinou študentov výsledky vlastnej tvorivej práce, komunikuje vlastné názory a postoje a konfrontuje ich s vedeckou teóriou.

Predmet Archeológia v laboratóriu je zameraný na osveojenie si praktických zručností pri analýze rôznych artefaktov a ekofaktov ( keramika, mazanica, zvieracie kosti, rastliny, drevo). Na hodinách s nimi študent manipuluje a osvojí si základné postupy ich laboratórnej analýzy (napr. použitie mikroskopu, výroby odtlačkov, práca s anatomickými atlasmi, porovnávacou zbierkou...). Dizajnuje a vykoná vlastný vedecký archeologický experiment. Prostredníctvom praktických skúseností pochopí vplyv tafonomických procesov na zachovanie sa archeologického materiálu.

1. Študent si pamätá základné informácie o chronológii, prameňoch a lokalitách doby laténskej až doby sťahovania národov na Slovensku.
2. Študent definuje základné poznatky o politickom, etnickom a kultúrnom vývoji na Slovensku a v strednej Európe v období 1. polovice 1. tisícročia pred Kr. až 1. polovice 1. tisícročia po Kr.
3. Študent charakterizuje osídlenie (sídelné štruktúry, pohrebiská) v období doby laténskej až doby sťahovania národov na území Slovenska.
4. Študent stručne charakterizuje materiálnu kultúru archeologických kultúr a historických etník žijúcich na území Slovenska a strednej Európy v dobe laténskej až dobe sťahovania národov.

Prednášky sú zamerané na problematiku archeozoológie ako interdisciplinárneho odboru. Študenti sa naučia, čo je archeozoológia, anatomicko-taxonomické rozlíšiť hospodárske druhy zvierat, používať kvantifikačné metódy a oboznámia sa aj s hlavnými problematikami ako sú domestikácia v archeozoológii, či rekonštruovanie hospodárstva minulých spoločenstiev.

Prednášky sú zamerané na problematiku vzniku a vývoja kultúr doby bronzovej a staršej doby železnej v karpatskej oblasti a ich vzťahov k regiónom s vyspelejšími kultúrami. Okrem otázok chronológie, regionálneho a kultúrneho vývoja sa sleduje aj rozvoj hospodárskych činností, zvlášť metalurgie farebných kovov, rozšírenie železa, proces zmien v štruktúre spoločenstiev a ich archeologické prejavy (vývoj sídliskových foriem, pohrebného rítu), zásah cudzích etník.

Kurz sa zaoberá výkladom hlavných trendov kultúrnych procesov mladšieho praveku v strednej Európe. Cieľom je uviesť poslucháčov do problematiky staršej doby železnej, osvojiť si pramene hmotnej kultúry a porozumieť problematike obdobia a hlavným tendenciám kultúrno-historického vývoja.

Osnova:

• Stredná Európa na prahu doby železnej, prechod od doby bronzovej, rozšírenie železa.
• Vplyvy nomádsko-jazdeckých skupín (Kimeri).
• Halštatská kultúra – zjednotenie strednej Európy I-IV (regionálne odlišnosti - juhovýchodoalpská oblasť, západohalštatská oblasť, severovýchodalpská oblasť); materiálna kultúra.
• Kniežatá, bojovníci, remeselníci a roľníci (prejavy spoločenskej diferenciácie).
• Lužická kultúra v dobe halštatskej.
• Stredná Európa a prvé etniká (Skýti, Tráci, Agathyrsi, Syginnovia, Illýri, Kelti).
• Kultúrne pomery  vo východnej časti Karpatskej kotliny.

Predmet poskytuje študentom hlbší prehľad metodologických a teoretických východísk environmentálnej archeológie a vystavuje ich diskusii o vzťahu medzi človekom a prírodou. Poskytuje praktické zručnosti a predstaví interpretačné možnosti spracovania archeoenvironmnetálnych dát. Hlavné ťažiská sú 1. Znovuobjavenie archeológie  - ako environmentálna archeológia prispieva rozvoju archeologickej teórie a praxe, 2. Od dát k hypotézam - analýza a interpretácia archeo-environmentálnych dát ako unikátny nástroj pre hľadanie odpovedí na archeologické otázky týkajúce sa života minulých ľudských spoločností.  Preberané sú nasledujúce témy ako "Od minulosti do súčasnosti: použitie a zneužitie analógií", "Výživa a Mobilita", "Domestikáca", "Prvý roľníci", "Pastierstvo v stredomorí", "Výmena, reciprocita a redistribúcia" a "Domácnosť a jej organizácia". Po ukončení kurzu bude študent schopný si uvedomiť základné kontroverzie okolo existencie a charakteru života minulých spoločností, pochopiť potenciály a nebezpečenstvá využitia súčasných analógií pre štúdium minulých spoločností a ekonomík, pochopiť komplementárnu úlohu antropologických a bio-ekologických modelov a metód pri štúdiu výživy, chovu/pestovaniu a spracovaniu zvierat a rastlín či využitia krajiny a bide oboznámený s kľúčovými argumentmi, diskusiami a konceptmi týkajúcich sa produkcie a konzumácie.

Prostredníctvom prednáškového cyklu poslucháči porozumejú princípom fungovania politiky a ekonomiky stredomorských civilizácií na vývoj vnútropevninských archeologických kultúr v 7.-5. storočí pred Kr. Súčasne si osvoja konceptuálne vedomosti o vzťahoch Keltov a iných etnických a kultúrnych skupín na území tzv. keltskej Európy. S tým súvisí aj etnogenéza Keltov, keltských jazykov ako aj formovanie laténskej kultúry a umenia v kontexte civilizačných prúdov 7.-5. storočia pred Kr.

Stručná osnova:

- Úvod do štúdia Keltov
- Keltské jazyky
- Pôvod Keltov
- Juhovýchodné a južné vplyvy
- Kniežacie prostredie doby halštatskej
- Prechod z doby halštatskej do doby laténskej
- Včasnolaténske umenie
- Keltská spoločnosť
- Vojenská organizácia Keltov
- Duchovný svet Keltov
- Pohrebné obrady Keltov
- Hospodárstvo a ekonomika

Predmet je zameraný na oboznámenie študentov so základnými informáciami o platnej legislatíve týkajúcej sa ochrany archeologických lokalít, o typoch a metódach terénneho archeologického výskumu, o možnostiach ďalšieho využitia výsledkov výskumov pri ochrane archeologických lokalít, ako aj o problémoch s ochranou archeologických lokalít v praxi.

1. Ochrana archeologických nálezísk a nálezov v právnom systéme SR 1
2. Ochrana archeologických nálezísk a nálezov v právnom systéme SR 2
3. Terénna dokumentácia a spracovanie výskumnej dokumentácie
4. Projekt archeologického výskumu
5. Problémy ochrany archeologických lokalít v praxi
6. Prezentácia archeologických lokalít a popularizácia výsledkov výskumov verejnosti

Študent -nadobudne konceptuálne vedomosti o základných kategóriách, princípoch, modeloch a paradigmách v archeologickej teórii, - si osvojí procedurálne vedomosti o tradičných a formalizovaných postupoch a metódach analýzy archeologických prameňov, -aplikuje naučené vedomosti do analýzy rituálnych areálov ako základného archeologického prameňa pre otázky chronológie, sociálnej štruktúry, identity pochovaných, priebehu pohrebných obradov a regionálnej variability pohrebného rítu.

Prostredníctvom prednáškového cyklu si poslucháči osvoja vedomosti o tradičných a formalizovaných postupoch a metódach analýzy archeologických prameňov. V rámci seminárnej práce aplikujú naučené vedomosti do typologickej klasifikácie viacerých druhov archeologických artefaktov (najmä keramiky) a do analýzy sídelných areálov za účelom vypracovania relatívnej chronológie a postihnutia priestorových štruktúr.

Stručná osnova:

- Základy sídliskovej a priestorovej archeológie
- Keramika na sídliskách
- Vznik sídliskových odpadov
- Teória sídelných areálov
- Dynamika obytných areálov a areály aktivít
- Korešpondenčná analýza
- Priestor v archeológii
- Architektúra stavieb
- Organizácia sídlisk a krajinný priestor
- Metódy analýzy sídliskových areálov 1
- Metódy analýzy sídliskových areálov 2
- Metódy analýza opevnených areálov

Kurz je zameraný na teoretický a empirický obsah archeologických terénnych aktivít, ich pojatia v dejinách európskej archeológie a na metodiku deštruktívnych a nedeštruktívnych foriem výskumu ako aj získavania archeologických prameňov (terénny archeologický výskum). Počas kurzu si študenti osvoja základy stratigrafickej analýzy, kresbovej, písomnej, fotografickej a fotogrametrickej dokumentácie archeologických kontextov a hnuteľných nálezov. Detailne sa oboznámia s výskumom sídliskových, výšinných a pohrebných areálov. 

Kurz nadväzuje na neolit a eneolit strednej Európy a umožňuje rozšíriť faktografické znalosti o rozmanitej problematike neolitu a eneolitu Európy so zameraním na neolitizáciu Balkánu, Stredomoria, Iberského poloostrova, Západnej Európy a Škandinávie. Kurz sleduje vývoj kultúr a kultúrnych skupín na sledovanom území a zaoberá sa otázkami chronológie, osídlenia, pohrebných zvykov a materiálnej kultúry v širšo období neolitu (vrátane eneolitu).

Kurz informuje o jednotlivých vývojových etapách neolitických a eneolitických kultúr Európy, počnúc adaptáciou na prírodné prostredie, zavedenie a rozmach výrobného hospodárstva, zmeny v duchovnej a morálnej sfére.

1. Charakteristika obdobia neolitu v Európe. Prírodné podmienky, zmeny vegetácie, vývoj krajinného prostredia. 
2. Charakteristika života neolitických spoločenstiev. Miesta na osídlenie, miesta získavania surovín a problematika "kultových" lokalít. Obydlia v neolite. Pochovávanie v neolite a duchovný život. 
3. Neolitizácia Egejskej oblasti, Bulharska a Macedónie.  
4. Neolitizácia centrálneho a západného Balkánu.
5. Neolitizácia Rumunska, Moldavska a Ukrajiny.
6. Neolitizácia Stredomoria (Apeninský až pyrenejský polostrov).
7. Neolitizácia Britských ostrovov.
8. Neolitizácia západnej Európy (Francúzsko, Benelux, Švajčiarsko, Nemecko).
9. Neolitizácia Škandinávie.

Kurz sa venuje mladšej a neskorej dobe kamennej. t.j. najstarším roľnickým kultúram (neolit, eneolit) v Karpatskej kotline. Témy sú upriamené na problematiku vzniku najstarších roľníckych kultúr na Blízkom Východe a neolitizáciu Európy so špecifickým zameraním na vývoj v oblasti Panónskej panvy v období neolitu a eneolitu. Okrem všeobecných charakteristík materiálnej kultúry v jednotlivých vývojových úsekoch a regiónoch, sledujú sa aj otázky vývoja sídliskových foriem, pohrebného rítu, hospodárskeho a spoločenského vývoja. K hlavným sledovaným problematikám patria:  

1. Neolit v kontexte kultúrnom, historickom, geografickom, klimatologickom a antropologickom.
2. Neolitizácia Anatólie a Predného Východu.
3. Neolitizácia Balkánu, Stredomoria a Čiernomoria.
4. Charakteristika mezolitického a včasnoneolitického osídlenia Panónskej  panvy (mezo-neolitická „epizóda“ v oblasti Železnej brány; oblasť Jászságu). 
5. Neolit v strednej Európe I (Kultúra s lineárnou keramikou).
6. Neolit v strednej Európe II (Lengyelský a polgársky kultúrny okruh).
7. Eneolit v strednej Európe.
8. Badenská kultúra a postbadenský vývoj. 
9. Mladoeneolitický kultúrny komplex.

Kurz je zameraný na obdobie najstarších vývojových etáp ľudstva - paleolitu a mezolitu. Predstavené budú rozmanité kultúry týchto období kamenného veku v strednej Európe. Študenti sa oboznámia s jednotlivými vývojovými etapami paleolitických a mezolitických kultúr v súvislosti s adaptáciou na prírodné prostredie. Spoznajú významné európske a slovenské lokality a nálezy z príslušného obdobia a naučia sa rozpoznávať materiálnu kultúru, technológiu výroby a umenie, ktoré ľudia v staršej a strednej dobe kamennej vytvorili.