Poznanie staroslovienčiny je potrebné pre dôkladnú orientáciu pri rekonštrukcii fonetického, gramatického a lexikálneho systému praslovančiny. Staroslovienčina je dôležitým faktorom pri porovnávacom štúdiu slovanských jazykov. Pri jej štúdiu sa kladie dôraz na pochopenie a ovládanie kontinuitných zmien, na procesy, ktoré formovali starosloviensky jazyk ako prvý spoločný slovanský jazyk, ktorý sa používal ako kultúrny jazyk na Veľkej Morave. Okrem vedomostí najmä z hláskoslovia, morfológie a lexiky sa študenti oboznamujú s jej kultúrnou, resp. kulturologickou úlohou, jej poslaním ako slovanského liturgického jazyka. V tejto súvislosti sa venuje pozornosť činnosti byzantskej misie – solúnskym bratom Konštantínovi a Metodovi a ich literárnej aktivite.