Hlavným cieľom kurzu o vývine slovenského jazyka a dialektológii je oboznámiť študentov so základmi dialektologického, ako i sociolingvistického výskumu. Pri rekonštrukcii vývinu slovenčiny sa potom vychádza z nárečových javov, primárne nárečia Liptova a liptovských miest ako základu spisovnej slovenčiny. Kurz poskytuje stručné poznatky o praslovanskom základe slovenčiny (9. – 11. storočie) a o jej vývoji v Slovenskom kniežatstve s centrom v Nitre (do 12. storočia), v Uhorsku (do roku 1526) a v Habsburskej monarchii, resp. v Rakúsku (do polovice 19. storočia). V období 9. – 11. storočia vzniká totiž slovenčina ako samostatný slovanský jazyk, pričom sa naplno konštituuje v 12. storočí, v 16. storočí sa po zániku uhorskej štátnosti starší vývin slovenčiny v podstate zavŕšil a v Rakúsku sa v polovici 19. storočia moderná slovenčina politicky emancipovala a v zmysle sociolingvistických faktorov uzákonila ako jeden z jazykov ríše.