Slavistika je vedou o jazyku, dejinách a kultúre tzv. slovanských národov, teda akýchsi historických spoločenstiev ľudí, ktoré spája predovšetkým to, že jazyky, ktorými hovoria, vznikli zo spoločného základu – praslovanského prajazyka. Tieto historické spoločenstvá sú často civilizačne úplne nesúrodé (niektoré sú súčasťou západnej, no iné ortodoxnej či islamskej civilizácie), a veda o nich tak mimoriadne komplexnou, ale základný kurz slavistiky v rámci výučby slovenského jazyka je najmä prehľadom jazykových zmien v praslovanskom období. Z tohto obdobia pochádzajú aj najstaršie staroslovienske písomné pamiatky. Staroslovienska literatúra však bola, samozrejme, písaná jazykmi, ako je solúnska staroslovienčina, moravsko-panónska staroslovienčina, klasická staroslovienčina a ďalšími. Na to, aby sme tieto jazyky spoznali a rozpoznali, je nevyhnutným základom poznanie historického hláskoslovia, historickej gramatiky a samotnej histórie týchto literatúr, čo odzrkadľuje aj zloženie kurzu a základná literatúra k predmetu.