Pomoc s Search courses

Cirkevné dejiny

Predmet je zameraný na problematiku dejín kresťanských cirkví od ich počiatkov po moderné dejiny (20. storočie). Pozornosť bude venovaná nie len chronologickému vývoju, ale predovšetkým štrukturálnym
a prierezovým témam (vývoj hierarchie, cirkevná správa, vzťah ku kultúre, umeniu, vede, dobovej spoločnosti, politickej moci a podobne.). Formou seminára sa budú študenti zoznamovať s rôznorodými typmi
prameňov, prostredníctvom ktorých môžeme študovať jednotlivé čiastkové otázky cirkevných dejín.

Dejiny Slovenska - stredovek

Cieľom kurzu je podať hlbší prehľad o stredovekých dejinách územia Slovenska - od pôsobenia Sama až do roku 1526.
Súčasťou kurzu je aj spoznávanie prameňov k jednotlivým udalostiam.
Rovnako tiež aj štúdium nielen politických udalostí, ale aj rôznych tém súvisiach s vytváraním obrazu o dejinách nášho územia.

Dejiny správy

Predmet je zameraný na prierezové predstavenie vývoja základných foriem správy, s ktorými sa stretávame na našom území od prvých štátnych útvarov po súčasnosť. Osobitná pozornosť bude venovaná
orgánom ústrednej štátnej (kráľovskej) správy, správe v rámci stolíc (žúp), mestskej a vidieckej správe, ale i správe špecifických či lokálnych komunít (cirkevná, výsadných skupín a pod.).

Dejiny umenia

Predmet je určený poslucháčom prvého stupňa vysokoškolského štúdia jednoodborového zamerania. Kladie si teda za cieľ aspoň stručne ich oboznámiť s vývojom umeleckých štýlov a slohov v kolobehu čias. Vzhľadom k rozsiahlosti problematiky ponúka „iba“ prierez zmenami troch základných odvetví: maliarstva, sochárstva a architektúry, navyše v časovom rámci od jaskynných malieb po nástup renesancie mimo Itáliu, čiže približne 40 000 pred n. l. až 1500 n. l.

Učiteľ: Ján Jakubej

Interpretácia dejín Slovenska v školskej praxi I.

Predmet je zameraný na interpretáciu stredovekých dejín v slovenských učebniciach. Cieľom je rozbor učebných textov a príprava učiteľov na vyučovacie hodiny na základných a stredných školách. Kurz je používaný na zdieľanie seminárnych prác, ktoré sú v priebehu semestra prezentované na hodine.

Interpretácia slovenských dejín v školskej praxi 2

V rámci kurzu bude venovaný priestor rôznorodým aspektom ranonovovekých uhorských dejín (1526 – 1790). Orientovať sa bude na politické, kultúrne, vojenské a cirkevné dejiny s dôrazom na ich aplikáciu vo výučbe, v duchu požiadaviek ISCED.

Ochrana Kultúrneho dedičstva

Kurz poskytuje študentom prehľadné informácie o ochrane kultúrneho dedičstva na Slovensku. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Paleografia

Úlohou kurzu je pripraviť študenta na prácu z historickými diplomatickými a kodikologickými prameňmi. Pomôže získať zručnosti nevyhnutné ku korektnému čítaniu, interpretácii, datovaniu a spracovaniu rukopisov z 11. až 18. storočia, predovšetkým uhorskej (slovenskej) proveniencie.

Pomocné vedy historické

Úlohou kurzu je podať základné informácie o historických disciplínach a metódach, ktoré sú nevyhnutné pri práci s historickými prameňmi. Okrem základných teoretických a metodologických otázok bude priestor venovaný aj praktickým ukážkam dobových prameňov (paleografických, diplomatických, heraldických, sfragistických, genealogických a pod.).

Prezentačné metódy

Cieľom tohto kurzu je naučiť študentov používať aplikáciu PowerPoint. Pripravovať rôzne prezentácie, didaktické pomôcky atď. V závere kurzu aplikovať získané poznatky do semestrálnej práce.

Učiteľ: Miroslav Fedor

Slovenské dejiny novoveku (1526-1688, 1689-1790, 1790-1848)

Kurz Slovenské dejiny novoveku  (Hi) je určený pre študentov bakalárskeho stupňa VŠ štúdia odboru história. Jeho cieľom je, aby študenti získali vedomosti z obdobia dejín územia Slovenska v rokoch 1526 - 1740, 1741 - 1815 a 1815 - 1848. Tento historický úsek začal rozpadom stredovekého Uhorska na časť ovládanú Habsburgovcami, Budínsky vijálet patriaci do Osmanskej ríše a Sedmohradsko, pokračoval dlhotrvajúcou vojnou s Osmanmi spojenou so stavovskými povstaniami šľachty proti panovníckemu dvoru a končil obdobím obnovy v 18. storočí, napoleonskými vojnami a národným obrodením v prvej polovici 19. storočia. Dôležitým v tomto dejinnom období je vývoj politickej situácie v bývalom Uhorskom kráľovstve po bitke pri Moháči v roku 1526 do obsadenia Ostrihomu v roku 1543 na pozadí vojny dvoch kráľov Ferdinanda I. Habsburského a Jána Zápoľského o trón, vojna s Osmanmi v rokoch 1553 až 1606 na území dnešného Slovenska a príčiny konfliktu uhorskej šľachty a Habsburgovcov kvôli ich snahe centralizovať vládu vo svojej časti Uhorska. Významnými faktormi sú aj: reformácia a protireformácia/rekatolizácia (1549 - 1614) a (1660 - 1700), stavovské povstania uhorskej šľachty ako Štefana Bočkaja (1604 - 1606), Gabriela Betlena (1619 - 1629), Juraja I. Rákociho(1644 - 1645), Vešeléniho sprisahanie (1667 - 1670), kurucké hnutie a povstanie Imricha Tőkőliho (1678 - 1687) a Františka II. Rákociho (1703 - 1711). Ozbrojené riešenie sporov šľachty a Habsburgovcov sa zmenilo na politické v Uhorsku po skončení osmanskej nadvlády a po Satmárskom mieri v roku 1711.  Vláda Karola VI. a reformy Márie Terézie a Jozefa II. v rokoch 1712 - 1790 priniesli snahu panovníckeho absolutizmu o potrebné reformy v krajine proti snahe šľachty o zachovanie stavovského štátu. Koniec 18. a a prvá polovica 19. storočia znamenali okrem pokračovania slovenského národného obrodenia od Antona Bernoláka po Ľudovíta Štúra aj upevnenie konzervativizmu panovníckeho dvora, začiatky maďarizácie Uhorska a uvoľňovanie feudálneho systému ukončené zrušením poddanstva.

Slovenské dejiny novoveku (UAP s históriou)

Kurz Slovenské dejiny novoveku (UAP s históriou) je určený pre študentov bakalárskeho stupňa VŠ štúdia odboru učiteľstvo akademických predmetov v kombinácii s históriou. Jeho cieľom je, aby študenti získali vedomosti z obdobia dejín územia Slovenska v rokoch 1526 - 1740, 1741 - 1815 a 1815 - 1848. Tento historický úsek začal rozpadom stredovekého Uhorska na časť ovládanú Habsburgovcami, Budínsky vijálet patriaci do Osmanskej ríše a Sedmohradsko, pokračoval dlhotrvajúcou vojnou s Osmanmi spojenou so stavovskými povstaniami šľachty proti panovníckemu dvoru a končil obdobím obnovy v 18. storočí, napoleonskými vojnami a národným obrodením v prvej polovici 19. storočia. Dôležitým v tomto dejinnom období je vývoj politickej situácie v bývalom Uhorskom kráľovstve po bitke pri Moháči v roku 1526 do obsadenia Ostrihomu v roku 1543 na pozadí vojny dvoch kráľov Ferdinanda I. Habsburského a Jána Zápoľského o trón, vojna s Osmanmi v rokoch 1553 až 1606 na území dnešného Slovenska a príčiny konfliktu uhorskej šľachty a Habsburgovcov kvôli ich snahe centralizovať vládu vo svojej časti Uhorska. Významnými faktormi sú aj: reformácia a protireformácia/rekatolizácia (1549 - 1614) a (1660 - 1700), stavovské povstania uhorskej šľachty ako Štefana Bočkaja (1604 - 1606), Gabriela Betlena (1619 - 1629), Juraja I. Rákociho(1644 - 1645), Vešeléniho sprisahanie (1667 - 1670), kurucké hnutie a povstanie Imricha Tőkőliho (1678 - 1687) a Františka II. Rákociho (1703 - 1711). Ozbrojené riešenie sporov šľachty a Habsburgovcov sa zmenilo na politické v Uhorsku po skončení osmanskej nadvlády a po Satmárskom mieri v roku 1711.  Vláda Karola VI. a reformy Márie Terézie a Jozefa II. v rokoch 1712 - 1790 priniesli snahu panovníckeho absolutizmu o potrebné reformy v krajine proti snahe šľachty o zachovanie stavovského štátu. Koniec 18. a a prvá polovica 19. storočia znamenali okrem pokračovania slovenského národného obrodenia od Antona Bernoláka po Ľudovíta Štúra aj upevnenie konzervativizmu panovníckeho dvora, začiatky maďarizácie Uhorska a uvoľňovanie feudálneho systému ukončené zrušením poddanstva.

Slovenské dejiny po roku 1945

Predmet sa zaoberá česko(slovenskými) dejinami v období rokov 1945-1989. Je upriamený na hlavné medzníky, udalosti a osobnosti obdobia od konca druhej svetovej vojny až po Nežnú revolúciu.

Staroveké Grécko

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Grécka, o jednotlivch historických obdobiach, o hlavných vývojových linkách, významných postávách a sporoch medzi jenotlivými aktérmi. Kurz predstaví vývoj od Mykénskeho obdobia, cez vznik poleis v archickej dobe, rozkvet v kalsickom období až po vytvorenie helenistických kráľovstiev a ich následné začlenenie do Rímskeho impéria.  Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Učiteľ: Emanuel Jirkal

Staroveký Rím

Kurz má za cieľ predstaviť študentom základné informácie o starovekých dejinách Ríma, jeho chronológii, historických obdobiach, hlavných vývojových procesoch a zložitých prechodových fázach medzi kráľovstvom a republikou, republikou a principátom, medzi raným a neskorým cisárstvom. kurz sa venuje tiež rímskej expanzii a postupnej romanizácii významnej časti Európy. Kurz obsahuje aj úlohy pre študentov, ktoré je nutné odovzdať pedagógovi v danom termíne. Vypracované úlohy budú súčasťou hodnotenia predmetu.

Učiteľ: Emanuel Jirkal

Všeobecné dejiny 1 – magisterské štúdium

Cieľom predmetu je poskytnúť študentom pohľad do problematiky starších všeobecných dejín.

Všeobecné dejiny 2

Disciplína je zameraná na problematiku vytvárania II. frontu ako najväčšej vojenskej operácii na Západnom fronte, sleduje politické a vojenské aktivity a možnosti pre vytvorenie protihitlerovskej koalície a následnú problematiku možností a problémov vylodenia Spojencov v Normandii.

Učiteľ: Ladislav Ruman

Všeobecné dejiny 19. a 20. storočia

Prednášky sú zamerané na historické príčiny vzniku fenoménu parlamentnej demokracie, jej možnosti a limity; vznik a formovanie totalitných diktatúr v nasledujúcich štátoch: Rusko, Sovietske Rusko a Sovietsky zväz; Taliansko, Nemecko, ktoré sú sledované v ich historickom vývoji v priebehu 19. a 20. storočia

Učiteľ: Ladislav Ruman

Všeobecné dejiny novoveku (jednoodborové štúdium)

Predmet mapuje európske dejiny novoveku od znovuobjavenia Ameriky po vypuknutie Francúzskej revolúcie. Keďže je určený auditóriu, pripravujúcemu sa na vedeckú dráhu, zámerne opomína politickú sféru, o ktorej by už študentstvo malo mať vedomosť a zaoberá sa témami hospodárskymi, kultúrnymi, sociálnymi či urbánnymi aby predstavil aspoň čiastočne pestrosť problémov, ktorým sa možno v rámci uvedenej epochy venovať. Uvediem aspoň niektoré: vychovávatelia a ich vplyv na mladých členov nobility, Ávila za vlády Habsburgovcov, prvá inflácia v európskych dejinách alebo benátsky karneval v 17. a 18. storočí.

Učiteľ: Ján Jakubej